Kandidátov na Ficovu gorilu sú už plné cintoríny. Takže k otázke, či z Jánošovej videa môže vyrásť tá pravá, by sme mali pristupovať obozretne. Určitý potenciál tam je, ale z pozície, že v živočíšnej ríši nie je také zviera, ktoré by pohlo voličom Smeru, sa radšej nevzďaľujme.
V odbore psychoanalýzy má autor určité medzery, ale zhodneme sa zrejme viacerí, že nikto duševne kompletný nenatočí video plné absolútnych výmyslov len preto, lebo ho niekto „naviedol“, čo tvrdí hlavná hrdinka o svojom (kvázi) právnom poradcovi. Ak sú detaily o kolobehu peňazí v hornonitrianskej bani číra nepravda, tak fabuláciou sa svojmu exmanželovi, ktorý ju mal týrať, Jánošová ani nepomstí, ani ho tým nemôže – napríklad – vydierať.
Naopak, ako vcelku logický dramaturgický zámer sa – z jej strany – javí práve vydieranie, ak obsah má akúsi súvislosť s pravdou. Iste sa nedá vylúčiť, že niekto zvlášť znudený sa natáčaním „fake“ rodinných memoárov môže zabávať, pričom ex post, keď šot začne žiť svojím životom, sa sám preľakne, čo vytvoril.
Takáto možnosť je však sama osebe aspoň do tej miery zvláštna a raritná, že necháva pomerne komfortný priestor aj pre predpoklad – horribile dictu – že expartnerka poslanca Smeru si nevymýšľala.
