[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/7/57/5707517/5707517.jpeg?rev=2" author="Foto: Petra Procházková" longread-pos="full"]Afganský chlapec Džavar plačúci ešte v Turecku.[/content]
TEXT: Petra Procházková
[content type="longread-pos" pos="left"]
[content type="img" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/9/57/5707519/5707519.jpeg?rev=2"][/content]
Píše Petra Procházková, redaktorka SME a Lidových novín.
[/content]
Odohralo sa to v priebehu niekoľkých sekúnd. Iránec Ramra sa na mňa pozrel pohľadom štvanej zveri a jemne pokrčil plecami, akoby mi hovoril: „Ty za to nemôžeš, na teba sa ja nehnevám.“ Boli všade okolo nás. Tureckí vojaci s obuškami a samopalmi, krikom, čo v deťoch budí hrôzu a v dospelých zlosť z pocitu bezmocnosti aj poníženia. Posadili stovky ľudí do prachu, potom do autobusov a odviezli ich do utečeneckého tábora.
