Takmer každý videl v dokumente Šmejdi alebo v reportážach médií scény, na ktorých predavači spotrebného tovaru ohlupovali dôchodcov na predvádzacích akciách. Najprv presviedčali po dobrom, potom vyvíjali nátlak, vnucovali tovar, mnohých penzistov napokon dohnali k nevýhodným pôžičkám, v lepšom prípade k slzám, v horšom k exekúcii.
Praktiky šmejdov – ako týchto obchodníkov, pohrobkov vekslákov a nemilosrdných priekupníkov priliehavo nazval ľud – dnes do veľkej miery pripomínajú mítingy Smeru.
Spôsob, akým Smer straší pred utečencami neinformovaných ľudí, a predovšetkým dôchodcov, je rovnako nevkusný a primitívny ako mládenci v kravatách kričiaci na bezmocného dedka s paličkou, aby podpísal, nakúpil, zaplatil. V oboch prípadoch ide o neprimeraný tlak, citové vydieranie, zastrašovanie slabších a ovplyvniteľných.
Volič, zľakni sa tých zástupov biednych ľudí, ktorí ťa valcujú, ktorí priamo ako živí vybiehajú z letákov Smeru. Volič, choď k urne a vhoď do nej volebný lístok, lebo inak utečenci, hrdlorezi, IS, teroristi, islam, koniec! Veď aj ten minister povedal, že pribehnú tri milióny a Európa sa zmení na Afroáziu a bude po všetkom! Volič, voľ a potom za svoje rozhodnutie plať, tak ako za nejaké otlčené šmejdové hrnce.
