Autor je generálny riaditeľ SND
Tak trochu sme si už zvykli, že sa i seriózna tlač pod konkurenčným tlakom iných médií sem-tam bulvarizuje, no u spisovateľa, ktorý sa chce zaoberať serióznym kumštom, je takýto prístup dosť prekvapujúci, ba zarážajúci. Pán Hvorecký sa vyjadruje k okolnostiam premiéry Veci Makropulos v Opere SND síce brilantným a energickým jazykom, no jeho tvrdeniam a sumarizačným postojom bolestivo chýba znalosť faktov i hlbší, kompetentný pohľad na fungovanie operného divadla. Ak chceme, pravda, vylúčiť zlý úmysel.
Či je vo svete opery odložená či dokonca zrušená premiéra úplne výnimočnou udalosťou, dajme bokom. Rozhľadený operný znalec či fanúšik má beztak v tejto otázke jasno. Celkový duch vyjadrenia pána Hvoreckého sa odvíja od tézy, že sme tu mali výnimočných tvorcov a vedenie divadla im pre svoju neschopnosť nevedelo zabezpečiť adekvátne podmienky na prácu. A preto pán dirigent Hanus odišiel a pán režisér Konwitschny nešetril kritikou, ba odkázal slovenskej operymilovnej verejnosti, že už k nám viac nepríde.
Janáček v SND: Za toto by mali padať hlavyČítajte
Predovšetkým, obaja umelci k nám neprišli z nejakej všeobecnej úcty k našej prvej opernej scéne sami, ani ich nezabezpečila nejaká agentúra, ale prišli, pretože mali dôveru v súčasné vedenie, ktoré túto spoluprácu dlhú dobu pripravovalo. A túto dôveru napriek udalostiam, ktoré sa stali, nestratili, pretože, na rozdiel od pána Hvoreckého, chápu hlbšie súvislosti problémov nášho operného domu.
O tom svedčí nanajvýš pozitívne vyjadrenie pán Hanusa na adresu riaditeľa Opery SND, a to už po jeho odchode, ale aj skutočnosť, že pán Konwitschny nielenže neodmieta prísť opäť do Opery SND pracovať, ako to tvrdí pán Hvorecký, ale plný entuziazmu už v súčasnosti komunikuje s vedením opery o spolupráci na ďalšom výnimočnom projekte v nasledujúcej divadelnej sezóne.
Tak isto nie je pravdivé tvrdenie, že počas skúšok oboch umelcov sa o veci hudobný riaditeľ Opery SND Friedrich Haider nezaujímal, nakoľko si realizoval vlastnú nahrávku. Pán Haider realizoval v tom čase koprodukčný projekt Opery SND a RTVS, prvý tohto druhu v histórii oboch inštitúcii, ktorého výsledkom bude exkluzívna medzinárodná prezentácia nášho operného umenia v spolupráci s prestížnym zahraničným vydavateľstvom, navyše v repertoári, ktorý je celosvetovou raritou.
Len na okraj možno pripomenúť, že sú to už desaťročia, čo sa slovenské operné umenie nemalo príležitosť prezentovať v zahraničí akoukoľvek kompletnou reprezentatívnou nahrávkou, nehovoriac o rozhlasovom či televíznom prenose v sieti EBU. A nehovoriac ani o skutočnosti, že práve umelecká osobnosť pána Haidera bola dôvodom záujmu zahraničia o spomenutú nahrávku.
Napokon na okraj celého projektu hosťovania oboch mimoriadnych umeleckých osobností v inscenácii Veci Makropulos si neodpustím poznámku, že keby sa vedenie Opery správalo viac alibisticky a nešlo s takým odhodlaním za veľkými umeleckými výzvami, mohlo v pokoji a bez stresov realizovať tento titul s menej náročnými inscenačnými partnermi a možno by v tom prípade nikomu nič neprekážalo.
A teraz o tom podstatnom v celkovom pohľade na vec. Už tri sezóny sa vedenie našej prvej opernej scény enormným úsilím zasadzuje o progresívne zmeny v jej fungovaní, pričom výsledky sú čoraz evidentnejšie a ich pozitívna reflexia prichádza i z najrenomovanejších kruhov zahraničia. Kvalita fungovania orchestrálneho telesa ako i úroveň práce techniky a všetkých podporných zložiek je však behom na dlhé trate. Snahu dosahovať a stabilizovať vysokú kvalitu tu limitujú podmienky práce, technické i existenčné. A to už sa dostávame k tomu, čo vo svojom vyhlásení jasne pomenoval i dirigent Tomáš Hanus po svojom odchode.
Zoči-voči týmto problémom sa môžeme správať dvojakým spôsobom. Môžeme používať našu národnú opernú scénu ako akýsi dobre namazaný recyklačný mechanizmus, ktorý spracuje a vyvrhne zo svojich útrob akéhokoľvek adepta na post operného riaditeľa, a to bez známok vlastnej amortizácie. Alebo nám skutočne pôjde o pozitívnu zmenu. Tá však vyžaduje širokú kultúrno-spoločenskú podporu, trpezlivosť a profesionalizmus na prvom mieste.
Autor: Marián Chudovský
