Asi to už viete: Karel Gott je chorý. Veľmi vážne chorý. Nikdy som nepatril medzi jeho fanúšikov.
Naopak, vždy pre mňa stelesňoval to horšie z českej umeleckej scény. Zlatý slávik z Prahy, ochotný kedykoľvek zabudnúť pre koho a prečo spieva, hlavne že spieva.
Dokonca som si ešte pred dvoma týždňami pripomínal termín „idiot hudby“, ktorým ho počastoval najslávnejší český spisovateľ Milan Kundera.
Nemám dôvod meniť názor
Teraz to ľutujem, aj keď nemám dôvod, prečo tento pohľad meniť. Okrem okolností, samozrejme.
A tak je možno vhodné spomenúť si aj na trochu iné obrazy s Karlom Gottom než na tie, na ktoré by som si automaticky spomenul v lepších časoch.
Pretože 76-ročný Karel Gott nie je len ten hlas, ktorý som počul vo chvíli, keď som to bol zhruba pred 40 rokmi schopný prvýkrát vnímať a ktorý odvtedy nezmĺkol.
Napríklad nedávno som o ňom hovoril s organizátormi festivalu Rock for People, českej obdoby slovenskej Pohody. Karel Gott prišiel do Hradca Králové pred dvoma rokmi.
