Dovolenka v Londýne už na prvý pohľad naznačuje, akými ohromnými demografickými zmenami prešla anglická spoločnosť za posledných desať rokov. Zdá sa, že každý, na koho natrafíte, je odinakiaľ: od indického majiteľa hotela v typickom odeve dhoti cez sardinského recepčného, bangladéšsku chyžnú, rumunského čašníka až po poľského barmana.
Zatiaľ čo pred 30 rokmi mala väčšina ľudí žijúcich v Anglicku plavé vlasy a pokožku takú bledú, že sa spálili aj pri plávaní v Severnom mori.
Vzhľadom na tempo a rozsah zmien, ktoré odvtedy prebehli, neprekvapí, že prisťahovalectvo sa stalo ťaživým problémom vo Veľkej Británii dokonca aj v zapadákovoch, aké priťahujú len málo migrantov.
Povedzte neznámemu človeku na anglickom vidieku, že ste zo Slovenska, a – na rozdiel od amerického náprotivku – nielenže bude vedieť, kde to je, ale bude mať aj presnú informáciu, koľko Slovákov momentálne pracuje v jeho vlasti.
Toto je kontext, v ktorom sa britský premiér David Cameron snaží znovu debatovať o členstve Británie v EÚ pred generačným referendom o tejto otázke. Cameron nie je radikál ani blázon a ani mu nenapadne vymáhať nerozumné privilégiá z utrápenej Európy.