Marketingových poradcov strán Sieť a Skok akoby jedna mater mala. Príznačnejšie než hákybáky (#, !), ktoré si maľujú pred, resp. za názvom strany, je spoločné falšovanie identity. Chodia ako opozícia a kvákajú ako opozícia, ale keď majú povedať, odkiaľ sú, tak oni nič, oni sú z iného mesta než „starí politici“, resp. „pravica (a ľavica)“
Vytváranie ilúzie politiky nezaťaženej nánosmi predkov je však neúprimné a môže byť dokonca aj škodlivé.
Zatiaľ čo Skok si ani veľmi všímať netreba, Procházkovo posolstvo generačného odlíšenia je dokonale vyčerpané averziou k spájaniu sa so „starou“ opozíciou. To je všetko. Pokus predsedu Siete dištancovať sa od „starej politiky“ tým, že tá sa len utápa v naratívoch „toto je kauza Dzurindovej vlády“, resp. „lebo Fico“, je ohlupovaním voliča vo veľkom.
Nejde totiž o porovnateľné argumenty. Zatiaľ čo po Dzurindovi a jeho vládach sa zľahla zem, „lebo Fico“ je zjednodušená verzia mnohých dejov a skutočností, ktoré sa za posledných osem rokov na Slovensku odohrali. „Lebo Fico“ najužšie súvisí s rozhodovaním voličov v marci, na rozdiel od „za to môže Radičová“.
