Rumunský premiér Ponta podal demisiu. To sa Ficovi nemôže stať, Slovensko predsa nie je nijaký Balkán. (Foto: TASR)Nemeckí architekti vraj plánujú postaviť pre utečencov tridsaťtisícové mesto, kde by mohli žiť spolu, v centre by mali veľkú mešitu...
TEXT: Peter Schutz
[content type="longread-pos" pos="left"]
Píše Peter Schutz, komentátor denníka SME.
[/content]
Udalosť týždňa I
Ruská dopingová mafia. Odhalenia Svetovej antidopingovej agentúry sú nielen najväčší škandál svojho druhu, ale vôbec športu, odkedy existuje. Žaloby účastníkov, čo skončili pod stupňom víťazov, či s menej hodnotnou medailou, ktoré sú na ceste, degradujú napríklad londýnske hry a ich výsledkové listiny na moskovský štátny cirkus.
Veľká debata, či pustiť Rusov do Ria de Janeiro, sa – žiaľ – zrejme zavŕši „kompromisom“, ktorý tragicky odignoruje, že myriady dolárov a eur od televízií a sponzorov sa lejú do športu len a len preto, že pri obrazovkách sedia miliardy divákov, ktorí práve teraz zisťujú, že sa stali obeťami podvodu. Ešteže McCainovej definícii, že „Rusko je benzínová pumpa riadená mafiou“, teraz svet rozumie o čosi lepšie.
Udalosť týždňa II
Porciovanie Schengenu. Nové ploty ohlásili Švédsko (!!) a Slovinsko a takpovediac maketou plota je aj obnovená povinnosť Sýrčanov registrovať sa v krajine vstupu, čím Nemecko odstúpilo od „pozvania“ v auguste a pokorne sa vrátilo k Dublinu. Merkelovej odklon od politiky dokorán otvorených k politike už iba pootvorených dverí (alebo „korekcia Seehoferom“) neuberá nič z výbušnosti nálože, ktorá v podobe obrovského sporu o manažovanie migrácie naďalej tiká pod zadkom Európy.
Začína byť zrejmé, že kým nevyrastie oplotenie v celom vnútornom Schengene a Grécko sa nepreľudní úplne, dovtedy im ochrana morskej hranice ani nenapadne.
Udalosť týždňa III
Cameronov list prianí a želaní. Požiadavky, na ktorých splnenie Londýn viaže zotrvanie v EÚ, či presnejšie podporu vlády zotrvaniu, sú po obrúsení a ústupe Británie i EÚ dva kroky dozadu hladko splniteľné. To je imperatív na obe strany, keďže v referende, do ktorého sa týmto začali odpočítavať mesiace a dni, Briti nebudú rozhodovať len o sebe, ale o celej EÚ.
Sú totiž najstaršou a najkvalitnejšou demokraciou zemegule, ktorá sa v zlomových chvíľach rozhodovala vždy správne, takže britský hlas bude výrokom o nadnárodnom útvare, v ktorom existujeme. Navzdory faktu, že rozchod si neželá (takmer) nikto, vzhľadom na malichernosť a krátkozrakosť europolitikov bude dohadovací proces – povedané klasikom britskej politiky – riekou krvi, potu a možno aj sĺz.
