Autor je publicista
Minulý týždeň si na sociálnych sieťach tisíce ľudí prečítali vymyslený citát, v ktorom Jan Werich prirovnal islam k fašizmu. Tento podvrh, ako sa rýchle ukázalo, je špičkou ľadovca v záplave klamlivých správ, ktoré sa lavínovým efektom šíria po internete a ktoré voláme hoaxy.
V súvislosti s utečeneckou krízou nadobudla záplava klamstiev priam epidemické rozmery, samotný fenomén reťazového šírenia klamlivých správ má však oveľa hlbšie korene.
Klebety boli vždy
To, čomu dnes hovoríme hoax, je výsledkom spojenia potenciálu nových technológií s javmi, ktoré sprevádzajú ľudstvo počas tisícročí. Ohováranie, klebetenie, šírenie „rečí“ podľa niektorých historikov existovalo už v časoch, keď sme žili ako kmeňoví ľudia. Vtedy plnilo nezastupiteľnú úlohu pri upevňovaní stability a súdržnosti v malých ľudských spoločenstvách. Aj keď sa spoločnosť postupne stávala zložitejšou a komplexnejšou, tento spôsob skupinového sebaposilňovania pretrval, v mnohých prípadoch však nadobudol nebezpečné podoby. Predmetom ohovárania a šírenia nepodložených mýtov sa totiž často stávali menšiny, ľudia s určitou odlišnosťou alebo nachádzajúci sa v znevýhodnenom postavení.
