Autor je analytik INESS
Namiesto toho, aby štát zaujímal výsledok, zaujíma ho postup. Stará to bolesť štátnej správy minimálne už od čias kafkovskej c. k. byrokracie. Dôležité je dodržať osnovy, vyplniť formulár, mať normovaný počet pisoárov či získať certifikát. Spojitosť prostriedkov so zamýšľaným cieľom je skúmaná povrchne, ak vôbec, a spätne sa prakticky nevyhodnocuje. Vidíme to vo všetkom možnom - v oblasti hygieny, regulácie živností a, samozrejme, v školstve.
Menšie autoškoly zdražejú či skončia, k vyšším cenám tlačí zákonČítajte
Študenti pod dohľadom
Pekný príklad prináša nedávny návrh zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave, ktorý v posledných mesiacoch prechádza legislatívnym procesom. Ten okrem iného zavádza niekoľko nových pravidiel pre autoškoly. Autoškoly budú musieť byť vybavené zariadením, ktoré bude monitorovať účasť študentov na vyučovaní a na jazdách. Je to údajne opatrenie proti „špekulantom“ zo strany majiteľov autoškôl, ktorí po dohode so študentmi uberajú z povinného počtu jázd a hodín, čím šetria náklady, čo im umožňuje ponúknuť nižšiu cenu za kurz.
Spomenul som si na svoje kurzy spred mnohých rokov. Ako skupinka študentov sme s inštruktorom stáli na parkovisku pred prvou jazdou na motorke. Zrazu prišiel náš posledný spoluštudent – resp. priviezol sa. Na vlastnej krosovej „päťstovke“. Na umocnenie efektu prešiel záverečných 50 metrov na zadnom kolese a zastal pred inštruktorom. Ten mu len kývol rukou: „Bež domov!“ Už sme ho na jazdách motorkou viac nevideli.
Namiesto uťahovania pravidiel a orwellizovania autoškôl, skúsme sa pohrať s úplne opačnou myšlienkou – zrušením povinných autoškôl.
