Peter Mikuláš. (Foto: SME - Jozef Jakubčo)TEXT: Peter Mikuláš
[content type="longread-pos" pos="left"]
Dnes píše Peter Mikuláš, operný spevák a otec troch dcér.
[/content]
A hoj, Peťo
Dnes Ťa pozvem do bábkového divadla, spoločne s operou a baletom je toto umenie vysoko štylizované a od diváka žiada mimoriadne sústredenie a fantáziu. Uvidíme síce veľmi slabú a tuctovú hru bez drámy, dej nudí, slová a vety sa donekonečna opakujú, aj tak poďme, oplatí sa.
Videl som ju vari tisíckrát a rád pôjdem znova, vždy je to zážitok. Zahrajú nám maňušky z dreva, ktorým môže naletieť len ten, kto sa díva povrchne. Preto pootvárajme všetky zmysly a vnemy, aby si rozumel, táto dráma a možno aj nedráma, sa odohrá v nás. THEÁTRO sa začína, odhrňme záclonu zastretých očí.
Hneď na úvod, za hukotu apliónov a ligotu svetelných štichov, spomedzi lacných papundeklových kulís vylieza klamár so svojím sólo výšľapom. Trému zatĺka stvrdnutým a plechovým úsmevom. Jeho kroky sú akože isté, smelé, ale dá sa cítiť, že všetko je umelé.
Trénoval síce, aj ho pri tom kamerovali, mal na to najatý tím, v predsieni pred zrkadlom cvičil gestá a mimiku, ale, bohužiaľ, nič. Nevykazuje žiadne herecké napätie, keď kráča, nedoťahuje špičky šľapají, v kolenách sa takmer nepozorovateľne láme, ako keby sa neisto plazil. Pravá ruka vo vrecku gatí je síce trendová, ale ľavá beztvaro ovisnutá plantá, vykúkajúc z rukáva, akoby ani nežila.
[content type="citation"]Do obleku vrazil, šili mu ho dobre a draho, ale skladance na zadku a chrbte svedčia o dosť dlhom sedení v aute, práve sa za blikotu sirén dovalil z jedného volebného mítingu na druhý.[/content]
Do obleku vrazil, šili mu ho dobre a draho, ale skladance na zadku a chrbte svedčia o dosť dlhom sedení v aute, práve sa za blikotu sirén dovalil z jedného volebného mítingu na druhý. Ledva stihol ksicht na záchode zlepšiť, zbŕklo odbŕkal z podbradku holiacim strojom chlpy, jeho žena ho vláči aj s káblom v kabelke každé voľby, cupkajúc za pätami ochranky.
Ale ani ona jeho imidžu veľmi nepridá.
