FOTO - TASR/APAutor je filozof, copyright: Project Syndicate, 2015
Sýrsky diktátor stvoril príšeru, s ktorou teraz akože bojuje.
Zabudnite na princípy a na morálku. Zabudnite – alebo sa aspoň pokúste – na štvrť milióna mŕtvych, za ktorých je zodpovedný Bašár Assad, či už priamo, alebo nepriamo, keďže sa rozhodol odpovedať násilím na mierumilovné povstanie Sýrčanov.
Aj tak Asad nie
Dajte bokom fakt, že Asadova armáda spôsobila desať až pätnásť ráz viac úmrtí civilistov ako Islamský štát, ktorého desivé popravy zatienili neviditeľné masakre sýrskeho diktátora.
Ak však aj dokážete vyhnať z mysle toto všetko, politika pre Sýriu, ktorá berie Asada ako „alternatívu“ k Islamskému štátu, jednoducho neobstojí.
Asad, koniec koncov, doslova rozpútal súčasné divoké besnenie Islamského štátu: v máji 2011 prepustil z väzenia stovky islamských radikálov, pričom rýchlo doplnil skupinu nedospelých týmito bojovníkmi a vodcami. Potom metodicky bombardoval pozície umiernených povstalcov, pričom nemenej metodicky šetril baštu Islamského štátu v Rakke. A potom, v polovici roka 2014, umožnil irackým elementom Islamského štátu, aby si zriadili svätyňu vo východnej Sýrii.
Inými slovami – Asad stvoril príšeru, s ktorou teraz akože bojuje. Nie je to trochu priveľa pre potenciálneho spojenca? Môže vôbec spolupráca s Asadom poskytnúť zdravý základ pre zdanlivo spoločné úsilie?
Diktátori nie sú hlúpi
Vo výsledku ide o to, že Asad nemá záujem vyhrať. Muž, ktorý seba samého považuje za poslednú baštu civilizácie proti Islamskému štátu, je zároveň tým posledným, kto by ho dychtil vyradiť.
Koniec koncov, obetuje šachista – hoci aj zlý – zámerne svoju najmocnejšiu figúrku? Roztrhá niekedy niekto z nás svoju poistku? Naozaj uveríme, že Asad a jeho spojenci sú príliš hlúpi, než aby si uvedomili, že ich politické prežitie závisí od prežitia Islamského štátu a od ich pretrvávajúcej úlohy strážcov brány, cez ktorú musíme my ostatní prejsť, aby sme proti nemu mohli bojovať?
