Timothy Snyder, Čierna zem, preložil Igor Otčenáš, Premedia 2015
Rozprávanie o holokauste už stihlo „zostarnúť“ a nakaziť sa stereotypmi. Timothy Snyder sa v Čiernej zemi pokúsil o modernú históriu holokaustu. Má umožniť pochopiť, čo zostalo v našich mysliach a našich životoch z Hitlerovej epochy.
Polemika s lenivcami
Americký historik špecializujúci sa na dejiny strednej a východnej Európy má silné „slovenské“ obdobie. Najprv vyšlo jeho Krvavé územie. Originálna a súčasne strašná kniha pospájala niekoľko doteraz separovaných kroník teroru do jedného veľkého príbehu hrôzy.
Povyhadzoval záložky medzi desaťročiami a režimami. Vytrhol deliace biele strany medzi vraždením príslušníkmi NKVD a maniakmi zhypnotizovanými hákovým krížom. Napísal kontinuálny príbeh, v ktorom chýbajú prestávky na oddych.
Už tu upozornil, že teror v tomto regióne neznamená výlučne holokaust. Teraz v Čiernej zemi pokračuje v búraní zabehaných schém a v úsilí o komplexné pochopenie udalostí. Kniha je výsledkom neskutočne intenzívnej práce s prameňmi a sympatickej odvahy prekračovať limity vedeckej disciplíny.
Skutočných znalcov témy už možno nemá čím zaskočiť, ale čitateľ unavený zabehanou interpretáciou holokaustu žasne a je šokovaný – bez toho, aby sa obával o korektnosť či ohrozenie humanistických preferencií.
Snyder nepolemizuje s udalosťami, ale s ich lenivými interpretmi a ideológmi.
Hitlerova „ekológia“
Snyderova interpretácia Hitlerovho mentálneho sveta je hádam najvýraznejšou ukážkou autorovej dôslednosti. Pre Hitlera bol život bojom o územie. Ľudské rasy sú ako druhy.
Zákon rasového boja považoval za samozrejmý ako gravitačný zákon. Príroda bola pre vodcu jedinou, brutálnou a zdrvujúcou pravdou a celá história ako myslieť inak ilúziou.
Hitlerove ambície boli poháňané víziou kolonializmu v globálnej miere. Nemecký roľník prestáva byť mierumilovným oráčom a mení sa na heroického krotiteľa ďalekých území. Táto nekompromisná logika smerovala k praktickým rozhodnutiam. Bolo ľahšie podmaniť si východnú Európu ako Afriku.
Židoboľševický mýtus pomáhal Hitlerovi demonštrovať neprirodzené schopnosti Židov a ich pozemskú slabosť. Tento mýtus súčasne dával alibi na preventívny útok proti odvekému planetárnemu nepriateľovi. V Hitlerovej „ekológii“ bola planéta znečistená prítomnosťou Židov, ktorí sa vraj vzopreli zákonom prírody a zdeformovali ich.
Tieto ideové (ak vôbec možno použiť tak vznešený výraz) východiská si žiadali praktické pokračovanie. Muselo dôjsť k premene nemeckého štátu a následne zničeniu susedných štátov.
Smrtiaca bezštátnosť
V ďalšom pokračovaní analýzy Snyder usporadúva prostriedky šialeného Hitlerovho projektu Lebensraum do logickej sústavy. Tá znie strašidelne, ale je podporená kvalitnou argumentáciou.