Charakter človeka, štátnika či celej spoločnosti sa vždy najviac prejaví v krízových situáciách. A ak sa ich kríza priamo netýka, tak v reakcii na ňu.
Reakcia slovenskej spoločnosti, v ktorej polovica ľudí vníma utečencov ako hrozbu, na útoky v Paríži a okamžité nájdenie vinníka v radoch utečencov, sa dala predpokladať. O to dôležitejšia bola reakcia politickej reprezentácie.
Úlohou štátnika v mimoriadnych situáciách je v prvom rade krízu riešiť a následne vysvetliť a pomôcť komunite pochopiť. A nie do nej vlievať nenávisť, klamstvá a strach. Verva, s akou slovenskí politickí predstavitelia na čele s premiérom Robert Ficom pustili do označovania vinníka po útokoch v Paríži, nemá obdoby.
Na rozdiel od bezvýznamných postavičiek (Kollár), ktoré sú skôr na smiech, neonacistov (Kotleba), ktorí zatiaľ na parlament nesiahajú, ale aj predstaviteľov pravicovej mozaiky, ktorí sa medzi sebou bijú o každú desatinu percenta prípadnej voličskej podpory, má Fico jasný a premyslený plán.
Vnútrostranícke rozhodnutie Smeru využiť utečeneckú krízu na získanie jednofarebnej, ak nie ústavnej väčšiny, ktoré padlo na začiatku leta, je už samo o sebe zvrátené.
