SME

Čelíme výsadku ľudí rozhodnutých zničiť Európu

Čelíme výsadku ľudí rozhodnutých zničiť Európu

Je našou povinnosťou správať sa dôstojne a s odvahou. Francúzska spoločnosť to zvládla lepšie ako slovenskí politici.

Je našou povinnosťou správať sa dôstojne a s odvahou. Francúzska spoločnosť to zvládla lepšie ako slovenskí politici.

TEXT: Michal Havran

[content type="longread-pos" pos="left"]

Dnes píše Michal Havran, teológ a šéfredaktor jetotak.sk.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

[/content]

K eby bol niekto v pochybnostiach, alebo by si myslel, že sa nás to netýka, že sa to nemôže nikdy stať, pretože sme údajne malá a nezaujímavá krajina, tak sa mýli. Ak sa niekto domnieva, že najhoršie už máme za sebou a ruské ponorky, francúzke a anglo-americké bombardéry nás pomstia, že Erdogan prestane zabíjať Kurdov, aby sa mohli oni dať zabíjať za nás s jezídmi v Sindžare a Rakke, mýli sa. Ak si niekto hovorí, ha, ako dobre, že sa to vlastne stalo, hrá nám to do karát, urobíme si na samovražedných atentátnikoch ústavnú väčšinu, mýli sa.

Udalosti v Paríži a ich pokračovanie ukazuje, že nečelíme útoku samoradikalizovaných psychopatov, ale organizovanému výsadku ľudí rozhodnutých premeniť Európu na Afganistan.

Nie sme šampióni

Deň po našom štátnom sviatku, deň po tom, ako sa v Prahe zišla na námestiach neonacistická luza v spoločnosti prezidenta Zemana, sa ukazuje, ako sú osudy strednej Európy zviazané s tým, čo sa deje vo svete v tom najbolestivejšom momente.

Uplynulých dvadsaťšesť rokov, pád Československa, pád Mečiara, systematické ničenie euforickej generácie, ktorá chcela zo Slovenska urobiť poriadnu krajinu, bolo možno tým najlepším, čo sme zažili. Na to, čomu veríme, čo sme v neobvyklom vzostupe jednoty považovali za prirodzené a nazvali sme to našimi hodnotami, sa musíme pozerať ako na niečo, čo môžeme stratiť.

Našou usilovnou prácou proti všetkému hodnotnému, proti viere v spravodlivú spoločnosť s férovými politikmi, odvážnými verejnými hlasmi a emancipovanými slobodnými občanmi a prácou síl Islamského štátu a ďalších, ktorí nás za túto našu malú slabosť pre slobodu a ľahkosť nenávidia.

A pritom, nechceme až tak veľa, žiť v bezpečí, môcť milovať, pracovať a nemať pocit, že nič z toho, čo sa nám deje, nedáva zmysel.

Verili sme, a myslím, že ešte stále mnohí veríme v republiku. V ideál osvieteneckej spoločnosti založenej na poznaní a rešpekte, v spoločnosť, kde sú všetky sily a citlivosti súčasťou spoločenstva a nie jeho rozbuškou.

Tento stav sa nám nikdy nepodarilo dosiahnuť, raz sme uprednostňovali banky pred nezamestnanými, inokedy nevolených oligarchov pred voličmi, mafiu, pred slobodnými ľuďmi.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Autor je teológ, spisovateľ a moderátor publicistickej relácie Večera s Havranom. Facebook

Čítajte ďalej

Realistické prianie (Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).


1. dec

Zakaždým presne (Hej, ty!)

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


30. nov

Oprávnená pochybnosť (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


29. nov

Ruský advent (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


28. nov

Katar 2022 (Hej, ty!)

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


27. nov

Niet dôvodu na nespokojnosť (Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).


24. nov
SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu