Volajme to internetové bubliny. Svety, do ktorých nás uzatvárajú internetové vyhľadávače a pavučiny našich priateľských väzieb podhadzované rôznymi sociálnymi sieťami. Systematicky nám ukazujú svet taký, na aký sa chceme pozerať – pretože na spokojných používateľoch sa zarába lepšie ako na takých, ktorých servírovaný obsah rozčuľuje.
Problémom je, keď si podľa takýchto bublín začneme utvárať názor. A problémom je to rovnako vtedy, ak facebooky chcú písať slovenskú ústavu, ako aj vtedy, keď začneme blúzniť o ohýbaní sveta a zámernom zamlčiavaní niektorých udalostí.
Pritom si stačí názor neutvárať podľa predžuvaného výberu, ale zdvihnúť zadok, použiť internet a využiť ho na čosi iné, ako trebárs na sledovanie por... hercov a herečiek. Pretože na webe je dnes prakticky všetko, čo sa kdesi stalo – a ešte viac vecí, ktoré sa nielenže nestali, ale ani stať nemohli.
Platí, že bombový útok na libanonský Bejrút je rovnako zbabelý a hnusný čin ako útok teroristov v Paríži. Je výsledkom rovnakej fundamentalistickej iracionality, obeťami sú rovnakí nevinní ľudia, rovnako ako sú takí istí ľudia hrdinami. Ale všetko ostatné už nie je o nich, ale o nás samých.
