Parlament obstál v ťažkej skúške. Pri zložitom rozhodovaní, či má súhlasiť s vyslaním našej jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany do Iraku, rozhodol na slovenské pomery až nadštandardne. Súhlasil. Nad očakávanie sa za vyslanie slovenských vojakov rozhodlo hlasovať až 81 poslancov.
Uznesenie, ktoré parlament prijal, zdá sa najlepším možným riešením, ktoré sa ponúkalo. Podľa predsedu vlády Mikuláša Dzurindu je dokonca lepšie, než navrhoval pôvodne jeho kabinet. Jednotka sedemdesiatich piatich dobrovoľníkov bude vyslaná do Iraku – vlastne (najprv) do Kuvajtu – ako humanitárny zbor. Ak by sa nakoniec pri riešení irackej krízy rozhýbala aj Bezpečnostná rada OSN a odobrila by akciu medzinárodnej koalície týkajúcu sa Irackej republiky, z humanitárnej slovenskej jednotky by sa stala vďaka mandátu jednotka bojová.
Parlament svojím irackým uznesením zabil vlastne dve muchy naraz. Keďže potreba mandátu Bezpečnostnej rady na zásah sa zdá pre našu krajinu nevyhnutná, parlament takúto garanciu OSN nad vojenskou akciou prijal za potrebnú a podmienil ňou ďalší osud našich dobrovoľníkov. Aj bez mandátu však vysielame humanitárnu jednotku do miesta možného budúceho konfliktu, čím sa Slovensko jasne postavilo na stranu svojich transatlantických spojencov. Druhou muchou bolo vyriešenie sporu o neprenosnosti kompetencie parlamentu na vládu v prípade rozhodovania o vyslaní príslušníkov Ozbrojených síl SR na vojenskú operáciu na území cudzieho štátu. O tom môže rozhodnúť len parlament a aj rozhodol.
