Keď sa v roku 1989 menil v Československu režim, mal som práve sedemnásť rokov. Takže sa dnes s istou licenciou považujem za veterána tých čias, pre ktorého je 17. november raz navždy najdôležitejší štátny sviatok.
Pamätám si už počas všetkých tých výročí všeličo, ale to, čo som videl v Prahe tento rok, si asi nepamätá vôbec nikto. Deň, keď si Česi pripomínajú odpor voči nacizmu a komunizmu v rokoch 1939 až 1989, sa premenil na bizarnú šou českého politického suterénu, čo by nebolo nič výnimočné, keby tú hlavnú rolu nezohral prezident Miloš Zeman, mimochodom sám jedna z hviezd revolučného novembra 1989.
Vôbec nemám ambíciu radiť demokraticky zvolenému prezidentovi kde a s kým má oslavovať 17. november. Len človeka nenechá úplne pokojného, ak si ako spoločníkov vyberie Blok proti islamu, otvorene xenofobického hnutie, ktorého líder Martin Konvička vykrikuje, že všetkých moslimov, ktorých stretne, pošle do koncentračného tábora, prípadne ich rovno zomelie do „mäsokostnej múčky“. Ak vás to pocitovo vracia niekde do roku 1934, nemýlite sa.
