Aj keď k názorom, že Asad je horší ako Islamský štát (a pod.), sa po Paríži už sotvakto prihlási, z hláv by nemalo vyšumieť, že boli dôvody si tak myslieť či hovoriť. Napríklad počty mŕtvych na konte sýrskeho diktátora udávajú relevantné zdroje vyššie než na konte Abú Bakr Bagdádího.
Okľukou sa tým chce povedať, že snaha rozložiť náklady zničenia IS medzi viac mocností je iste správna a ak bude cena kompromisov primeraná či aspoň znesiteľná, nedá sa nič namietať.
Nesprávna je však predstava, ktorá sa po Paríži šíri ako vírus, teda že na vydymenie islamistov zo Sýrie je potrebná, či dokonca nevyhnutná medzinárodná koalícia. Teda USA - Rusko - Francúzsko (Británia), a ešte aj blízkovýchodní aktéri (Turecko, Saudská Arábia, atď.), a inak to nepôjde. To je smiešne.
Aj včerajšie ruské bombardovanie, údajne intenzívnejšie než Bushove nálety na Bagdad, ilustratívne demonštruje, ako sa môže IS pod nohami rozhorieť pôda, keď sa k palebnej sile pridruží aj motivácia. A tu najlepšie vidieť šachovanie Baracka Obamu: Keby na linke zo Šarm aš Šajchu bolo zostrelených 224 nie Rusov, ale Američanov, cez jordánsku hranicu – kde USA už sú vojensky prítomné – by pozemné sily už tiahli na Rakku.
