Foto Mafra - František VlčekAutor je redaktor MF DNES, ktorý z Paríža monitoroval udalosti minulého víkendu.
Postoje našich politikov môžu situáciu aj v našej časti Európy zradikalizovať.
Je to iná Európa. Európa, na ktorú u nás na Slovensku, v Poľsku, v Česku alebo v Maďarsku nie sme zvyknutí. Okolo Pamätníka republiky na rovnomennom parížskom námestí, ktorý sa zmenil na improvizovaný pomník obetiam atentátov z konca minulého týždňa, boli tisíce Parížanov.
Parížanov všetkých možných farieb kože, vyznania i krajín pôvodu. Francúzi, rodení Francúzi, hoci aj to je trochu zavádzajúce, pretože medzi rodených Francúzov sa môžu počítať dnes už milióny ľudí, ktorých rodičia prišli z Afriky, Indočíny, arabských krajín. Buďme teda v tejto chvíli trochu nekorektní a povedzme, že tam boli bieli Európania, ale aj Arabi, černosi, Ázijčania, Indovia, Japonci...
Európa, ktorá je v Paríži, ale aj v mnohých ďalších západoeurópskych metropolách, ale nielen v nich, už dávno nie je "bielou, kresťanskou Európou", ako ju z Bratislavy, Prahy alebo Varšavy vidíme my. A nie je to záležitosť posledných rokov.
Je to vlastne dôsledok toho, že po rozpade svetových koloniálnych ríš, áno, ešte pred sto, dokonca ešte pred sedemdesiatimi rokmi západoeurópske štáty mali pod svojou nadvládou veľkú časť planéty, sa jednoducho tento koloniálny svet presťahoval do bývalých európskych veľmocí.
Vďaka prisťahovalcom
Bola to vlastne druhá fáza kolonializmu, keď po hospodárskych výhodách, ktoré Francúzsko, Veľká Británia alebo napríklad aj Holandsko a Belgicko z kolónií mali, aj desiatky rokov po oficiálnom konci kolónií čerpali z týchto krajín intelektuálne elity. Ale aj kvalitnú pracovnú silu, ktorej sa predovšetkým v časoch najväčšieho ekonomického rozmachu európskym štátom nedostávalo.
Niekedy museli tieto krajiny prijať aj hromadné exody. Napríklad Francúzsko v povojnových desaťročiach hneď niekoľkokrát, dva milióny "bielych" francúzskych kolonistov a profrancúzskych Arabov, ktorí museli opustiť na začiatku šesťdesiatych rokov po prehratej vojne Alžír, alebo cez stotisíc utečencov z Indočíny, ktorí odtiaľ utekali pred víťazne sa rozpínajúcou komunistickou diktatúrou.
