Už pri prvej Gorile mal autor problém s budovaním dôvery, keďže už za Mečiara sa naučil, že na spisy, ktoré sa zjavujú zaránky na stoloch, sa patrí pozerať skepticky.
Aj keď pochybnosti zaviali snehy zimy 2011/2012, vzťah ku Gorile No. 2 nebude asi o nič menej zložitý. Skôr naopak.
Na webe zverejnili dokument s názvom Gorila Slovakia IIČítajte
Nezávisle od obsahu, ktorého index autenticity si môžeme nastaviť ľubovoľne na škále od 0 do 100, zásadnou spravodajskou informáciou je akurát to, čo za ľudia riadili vo vysokých funkciách na Slovensku služby, kde diskrétnosť a schopnosť udržať informáciu sú nevyhnutnou podmienkou elementárnej profesionality.
Či je horšie to, že Arpáš sa sám nahrával (aby to neskôr nejako využil – speňažil), alebo to, že bol nahrávaný, zaiste rozoberú analytici.
Najdesivejšia z celého je však predstava, že pred teroristickými hrozbami, utečeneckou, ukrajinskou krízou – a bohviečo ešte príde – chránia Slovensko tajné služby obsadené takýmto personálnym šalátom. Pardon, materiálom.
