SME

Sizyfov balvan (poviedka)

Sizyfov balvan (poviedka)

Jedného dňa, jedného úplne obyčajného dňa sa zrazu len tak mimochodom objaví posol od najvyššieho boha.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/57/5711556/5711556.jpeg?rev=2" author="Katarína Hlinčíková" longread-pos="full"][/content]

TEXT: Peter Krištúfek

Sizyfos, ten starý dobrý Sizyfos, valí do kopca balvan. Je z toho unavený, potí sa a už si takmer necíti chrbát. Zapiera sa, šmýka sa po mokrej hline, odfukuje. Musí tlačiť ďalej. Bohovia to tak vymysleli, nahneval ich. Keď už konečne stojí takmer hore, celkom hore pod vrcholom, balvan sa mu vyšmykne a rúti sa dolu. Vzdychne si, zničený zostúpi po strmej stráni a musí pekne začať od začiatku. Sú chvíle, keď naozaj zúfa, najradšej by bol, keby sa už to neskutočné trápenie skončilo. Potom sa zas zmieri, nič necíti, len ďalej valí svoj ťažký náklad. Každý deň znovu. Týždne a mesiace. Roky. Slnko vychádza a zapadá. Striedajú sa ročné obdobia. V lete ho otravujú muchy a komáre, aj pálčivé slnko. V zime ho oziabu prsty na rukách, omŕzajú mu uši. A on tlačí do kopca balvan. Znovu a znovu. Pred koncom zakaždým kameň ovládne nemilosrdná gravitácia a s rachotom padá naspäť k úpätiu.

Jedného dňa, jedného úplne obyčajného dňa, sa zrazu len tak mimochodom objaví posol od najvyššieho boha. Nečakane, ako to už poslovia robievajú. Sizyfos si ho ani nevšimne, je mu to vlastne celkom jedno. Vie, že jeho prekliatie je nekonečné. Posol alebo – na lepšiu predstavu – povedzme, anjel, mu poklope na plece a povie, že si už vytrpel dosť a môže s tým prestať. Sizyfos len hodí rukou a ďalej sunie balvan do kopca. Neverí mu. Anjel ho však rázne zastaví a skríkne: „Dosť!“

Sizyfos vystrie chrbát, počuje praskať svoje kosti takým tým spôsobom, ako keď sa stavce a kĺby dostávajú na správne miesta, cíti slnko na tvári. Zhlboka si vydýchne. Z pliec mu razom spadnú všetky starosti. Vníma tú neuveriteľnú ľahkosť. Vykročí do krajiny. Je voľný.

Niekoľko dní kráča nádhernými zelenými končinami. Pozoruje zvieratá, pokúša sa neúspešne veštiť z letu vtákov. Možno aj zo šumu listov stromov, hoci nevie, ako sa to presne robí. Spieva, tancuje, rozpráva sa sám so sebou.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Tradície sú základ (Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).


18 h

Zdroje informácií (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


30. jún

Dobrá rada (Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).


29. jún

Koaličné paradoxy (Hej. ty!)

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


28. jún

Neustúpili sme (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


27. jún

Blahobyt (Vico)

Karikatúra denníka SME (Vico).


26. jún
SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu