Reportáže z ich prostredia ukazujú ľudí imitujúcich repliky Al Pacina. (SITA/AP)Takzvaný Islamský štát sa výberom terčov nezaoberá, pracuje s konceptom náhodnej vraždy.
TEXT: Michal Havran
[content type="longread-pos" pos="left"]
A používajú Playstation, aby sa dohovárali, keď sedia v bytoch v Rakke a parížskych hoteloch, a bruselskom predmestí, a ktovie, kde všade, keď hrajú celé dni Modern Combat alebo GTA.
Pretože zo všetkého najviac sa súčasné útoky podobajú na hru GTA s autami, drzosťou a zdanlivo nejasným cieľom, za čo ich kritizujú aj takpovediac tradičné a spoľahlivé teroristické organizácie ako al- Káida, al-Káida na Sinaji a v Jemene, Hizballáh a všetci tí, ktorí si svoje terče starostlivo vyberajú.
Výber považujú za svoju značku, keď zabíjali v Charlie Hebdo, nestrieľali na ulici len tak, ako napísal časopis al- Káidy Inspire, ale poznali identitu každého odsúdeného, varovali ich na pár mesiacov pred útokmi, uverejnili ich mená a fotografie a pešiakom apokalypsy dali čísla a adresy.
Takzvaný Islamský štát sa výberom terčov nezaoberá, pracuje s konceptom náhodnej vraždy, obeťou sa stane, ako písali deň po útoku v Paríži, každý, kto našiel voľný stôl na terase, a poslednú vec, ktorú videl po zlej parížskej káve, bol záblesk z kalašnikova.
Podceňujeme ich
My si myslíme, radi by sme si v našej civilizačnej a hodnotovej nadradenosti mysleli, že Islamský štát je zbierkou avatarov z deviateho storočia, že popravujú mečmi preto, lebo nepoznajú strelné zbrane, a mobily nepoužívajú iba preto, že posledný Apple store v Rakke zatvorili pred piatimi rokmi.
Nejako nám teda uniká, že nemáme do činenia s primitívnym spoločenstvom vystavaným okolo smrti, že to nie sú zaostalé a pre nás nepochopiteľné predstavy a že túto vojnu vyhráme len ťažko, pretože ako zápasiť s protivníkom z deviateho storočia, ktorý nepotrebuje lieky na spánok a presso z kapsle, žije na obilí a knihy nečíta, ale iba recituje.
