SME

Socializmus si nedáme, Penta vtipkuje a iné

Socializmus si nedáme, Penta vtipkuje a iné

Pellegrini a Bugár si v diskusnej televíznej relácii tak hrkútali, že divák musel mať dojem, že pozerá Prima Love, nie TA3.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/vydania/20151127/photo2/sm-1127-011f-kazimirgk.rw_s900.jpg" author="Foto: SME - Gabriel Kuchta" longread-pos="full"]Predvolebný rozpočet Smeru je manifestom nezodpovednosti a rezignácie na budúcnosť.[/content]

TEXT: Peter Schutz

[content type="longread-pos" pos="left"]

[content type="img" src="http://i.sme.sk/cdata/5/73/7319315/schutz_benedikovic.jpg"][/content]

Píše Peter Schutz, komentátor denníka SME.

[/content]

Udalosť týždňa I

Zostrelenie SU-24. Keby sa písal nižší letopočet, povedzme, o storočie či pol, už sme vo vojne. Napriek tomu, že Rusi provokovali, čomu nasvedčuje ignorovanie varovaní i skutočnosť, že z narušovania vzdušných priestorov štátov NATO si urobili národný šport, reakcia Ankary je v kontexte celej krízy silne prepálená. To, že prezident Erdogan mal guráž ukončiť let stíhačky jadrovej mocnosti, najužšie súvisí – napriek sile tureckej armády – s členstvom v NATO, na čo by ho mali diskrétne upozorniť, pokiaľ bude v sýrskej kauze sledovať naďalej (najmä, iba) vlastné záujmy. Budovanie medzinárodnej koalície proti IS dostalo novú rotáciu, akurát s iným vektorom, než bol Paríž. Koalícia nebude, len eskalácia. Zostrel je tureckou deklaráciou, že je jeden z aktérov, ktorým vyhovuje.

SME+

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Udalosť týždňa II

Razie v Bruseli a Paríži s odstrelom údajne hlavného organizátora atentátov. Mnohosť islamistických brlohov, na ktoré obe polície udreli, vyvracia teóriu, že by tajné služby tápali úplne naslepo v teroristickej komunite. Nastoľuje sa skôr otázka, či bolo nutné vyčkať na takú tragickú príležitosť na vyhlásenie výnimočného stavu, respektíve všeobecného ohrozenia 4. stupňa (Belgicko), aby sa proti európskemu džihádu zasiahlo. Zásadné bude, aby politici nepoňali výnimočné stavy ako príležitosť vyriešiť si aj problémy súvisiace s džihádom iba nepriamo alebo dokonca vôbec.

Udalosť týždňa III

[content type="citation"]

Slová týždňa:

„Ústavný súd pracuje dobre, 
v citlivých politických kauzách nemožno predvídať, ako rozhodne.“

Robert Madej

[/content]Rozpočet. Hladkému schva-ľovaniu v NR SR, čo je už úzus, ešte výrazne pomohol odklon takmer celej pozornosti na parížske atentáty. Údajne najlepší rozpočet ľavice či dokonca celkove, odkedy SR existuje, si vydobyl toto prestížne ocenenie od časti analytickej obce i opozície (napr. Kollár) , najnižším deficitom, aký sa od začiatku štátu objavil na papieri. A ešte cieľom vyrovnanosti v roku 2018, čo je taká mačka vo vreci, akú ani na belgickom internete ešte nevideli. Hlbokým omylom tejto optiky je zanedbanie konsolidačného úsilia, ktoré vzhľadom na komfortné východiská dané externým i domácim cyklom ekonomiky, malo byť vyššie minimálne o tú miliardu, ktorú Fico II utopil v „sociálnych balíčkoch“. Kumulácia kríz ekonomického i (geo)politického pôvodu, ktoré ak sa v roku 2016 nebudú stupňovať, tak ako vitálne hrozby nezmiznú, robí z predvolebného rozpočtu Smeru manifest nezodpovednosti a rezignácie na budúcnosť, pred ktorou dostala prednosť ponuka zmluvy voličom, že ak svoj hlas dajú v marci Smeru, budú uplatení z verejných zdrojov takými či onakými dávkami či benefitmi „zadarmo“.

Chybný krok

Nominácie Smeru na ústavných sudcov. Kritika napríklad Žitňanskej z Mosta, že Laššáková či Mamojka by boli neprijateľná politizácia súdu, je streľbou trochu mimo terča. Nie preto, že aj opozícia mala či má „svojho“ Mazáka, Orosza, a ďalších, ale preto, že poslanie Ústavného súdu vykladať ústavu je – či chceme, či nie – aj poslanie výsostne politické. Ústavné dvory nemôžu abstrahovať od politiky, keďže aplikácia ústavy a Listiny základných práv a slobôd je vždy aj aplikáciou určitej optiky či hodnotového konsenzu na tú-ktorú kauzu, kde „čisté“ právo nestačí. Problémom Laššákovej a Mamojku nie je to, že prichádzajú z politiky – hoci systémová estetika sa isteže vzpiera – ale to, že na post sudcu, na rozdiel práve od Mazáka či Orosza, nemajú žiadnu inú kvalifikáciu než vazalský vzťah k jednej strane a dlhoročnú službu pre ňu.

Neudalosť týždňa

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Lolek a Bolek (Mandor)

Mandorova karikatúra

Lolek a Bolek

Ešte sme tu my! (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackeho na štvrtok

Ešte sme tu my! (Sliacky)

Neskoro, ale predsa (Vaněk)

Karikatúra Róberta Vaňka na stredu

Neskoro, ale predsa (Vaněk)

Premiér na kolenách (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackeho na utorok

Premiér na kolenách (Sliacky)

Škoda, že to nevyšlo (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na pondelok

Škoda, že to nevyšlo (Vico)

Trump u Macrona (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop