Nič nie je viac pasé než téma spájania sa opozície. Tance okolo však môžu ako-tak dešifrovať úmysly a ciele, čo pred 5. marcom niekomu v orientácii azda aj pomôže.
Keď Procházka pozval Bugára strihať stromčeky, tak sme si povedali toto: Šéfa Siete bude stáť nemálo tvorivej fantázie, aby projekt KDH-Most-Sieť odmietol tak, že neupadne do podozrenia z poškuľovania po Smere a súčasne sa nespreneverí posolstvu o „starých politikoch“, ktorých treba vymeniť.
Nemýlili sme sa. To, čo vymyslel, ukazuje na dar kreativity, že by závidel aj Warhol. Ak dohoda – hovorí Procházka – tak „na tom, že po voľbách z tých, ktorí budú ochotní zladiť svoje plány (...), vznikne jeden poslanecký klub, s jednotným velením (...)“. Naozaj veľkorysé. A aby sa poistil, že Bugár a Figeľ neušijú naňho nejakú búdu, Procházka ponuku ešte vystužil „perspektívou zlučovacieho snemu príslušných strán do polovice volebného obdobia“.
No. Je evidentné, že dojatím v KDH a Moste už pália stranícke insígnie a pripravujú zlučovacie zmluvy. Za záväzok povolebnej spolupráce im predseda Siete nenavrhuje nič menej než zrušenie vlastnej existencie. Prekročme láskavo, že neresti „starých politikov“ sú Procházkovi prekážkou, aby s nimi diskutoval o koalícii, ale životu v jednej strane s nimi sa zrazu nebráni.
