SME

Prečo pochovať Schengen?

Prečo pochovať Schengen?

Koniec slobodného cestovania neurobí Európu bezpečnou.

Autor píše úvodníky o medzinárodných vzťahoch pre Bloomberg View

Koniec slobodného cestovania neurobí Európu bezpečnou.

Ak je prvou obeťou vojny pravda, tak druhou je možno zdravý sedliacky rozum. Teória, že európska bezhraničná zóna musí padnúť, ak sa má po teroristických útokoch v Paríži obnoviť bezpečie, sa už bežne diskutuje. Ešte než sa zriekneme najpopulárnejšieho výdobytku Európskej únie – slobody pohybu – premyslime si to.

Zavrieme hranice?

Argument znie približne takto: Keďže cestovanie bez hraníc zavedené postupne v 90. rokoch a nasledujúcej dekáde nikdy nezabezpečilo vonkajšie hranice Európy a výmenu výzvedných informácií, a keďže Európska únia je prislabá, aby to zaviedla teraz, najlepším východiskom je oživiť štátne hranice a vrátiť ich stráženie do rúk národných vlád.

Poskytujú sa tri dôkazy. Po prvé, parížske útoky sa plánovali v Belgicku, rozdelenom štáte s neúspešnou tajnou službou, ktorá umožnila, aby sa bruselská štvrť Molenbeek stala bezpečnou zónou pre európskych džihádistov. Belgické zlyhanie sa tak stalo aj problémom jeho susedov.

Argumentom č. 2 je, že Abdelhamid Abaaoud, vodca parížskych útokov a momentálne jeden z najhľadanejších mužov Európy, odcestoval zo Sýrie do Bruselu a potom naspäť v roku 2014 – bez toho, aby ho vypátrali.

A napokon, zbrane: Belgicko má živý čierny trh so zbraňami, ktoré môžu kupovať džihádisti a potom ich previezť vlakom či autom na ľubovoľné miesto v EÚ, aby zorganizovali atentát. Zatvorte hranice, hovorí teória, a neschopnosť Belgicka zaraziť svoj nelegálny obchod bude menej znepokojivá.

Hranice na nič

Bolo by absurdné argumentovať, že sa tieto chyby nestali. Dá sa však ich opakovaniu zabrániť trvalým vzkriesením vnútorných hraníc v Európe, ako dočasne urobilo Francúzsko nedávno po parížskych útokoch?

Ako prvé treba povedať, že aj keď existovali hraničné kontroly medzi 26 európskymi štátmi, ktoré podpísali Schengenskú dohodu, čo zrodila zónu slobodného cestovania v roku 1995, dopravné toky boli také mohutné, že väčšinu áut pustili mávnutím ruky bez kontroly.

Toto sa dialo v 80. a 90. rokoch, keď autá mali najazdených minimálne o 600 miliónov menej cestovných kilometrov ročne po Európe než dnes. Obnoviť dnes vnútorné hranice Európy by bolo ako dať hraničné kontroly na štátne predely medzi New Yorkom a Washingtonom.

Koľko áut cestujúcich po ceste medzi mestami by pohraničníci reálne zastavili?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Preferencie (Vaněk)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vaněk).

Vtedy sme neštrngali (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico).

Súperiaci vlastenci (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).

Víťazný boj proti korupcii (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na štvrtok

Víťazný boj proti korupcii (Vico)

Riškovi zas niečo odletelo (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackého na stred týždňa

Riškovi zas niečo odletelo (Sliacky)
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop