Autor je spisovateľ a publicista.
Značnej popularite sa kedysi tešila kniha Ráno kúzelníkov. Jej autori – Jacques Bergier a Louis Pauwels svorne tvrdili, že alchýmia nie je celkom tým, čím si o nej myslíme, že je, a že sa medzi nami – samozrejme, v najväčšej tajnosti – stále pohybujú alchymisti.
Nebudete mi veriť, ale ja som začiatkom tohto roka jedného stretol. Nestalo sa to v žiadnom z vyhlásených magických miest ako Praha, Paríž, Turín či Jeruzalem, ale relatívne neďaleko od Bratislavy – v Budapešti.
Prezeral som si knižky v Centrálnom antikvariáte v oddelení vedeckej fantastiky, keď ku mne pristúpil nižší pán v ošúchanom menčestrovom saku.
„Dobre ste si vybrali,“ povedal s tichým úsmevom.
V ruke som držal knihu Márie Szepesovej Mágia svetla.
Niečo som zamrmlal a už som sa z predajne pratal. Bol jeden z tých jarných sychravých dní, keď je Budapešť najpríťažlivejšia. Nemal som chuť dávať sa do reči s čudnými chlapíkmi, ktorými sa to v stredoeurópskych centrách kultúry len tak hmýri.
Navyše skutočnosť, že tento muž so znepokojivým leskom v očiach pozná meno Márie Szepesovej, neveštilo nič povzbudzujúce.
Prvá dáma
Mária Szepes sa narodila v roku 1908 do rodiny divadelných i filmových hercov. Pani Szepes sa však dala na spisovateľskú dráhu a napísala zhruba sto žánrovo rozmanitých kníh, medzi ktorými nájdeme okrem ezoterických príručiek a iniciačných románov aj príbehy pre deti a vedecko-fantastické prózy.
Jej najúspešnejším románom sa stal Červený lev. Túto alchymistickú prózu, ktorá fascinujúcim spôsobom spracúva tému elixíru – a teda aj otázku reinkarnácie –, autorka napísala pod menom Mária Orsi. Dva roky po vydaní, v roku 1948 komunistické úrady knihu zhabali ako nebezpečnú a škodlivú.
Niekoľko exemplárov zachránil prešovský rodák Béla Hamvas (1897 – 1968), ktorý v tom čase pracoval v budapeštianskej Széchényiho knižnici. V Maďarsku bolo toto dielo zakázané štyridsať rokov a nikomu sa „nepodarilo“ vypátrať, kto je vlastne Mária Orsi. Červený lev sa však dostal do zahraničia, vyšiel aj v New Yorku a v roku 1985 sa vo vtedajšej NSR stal knihou mesiaca.
Nemenej významné sú i teoretické diela Márie Szepesovej. Predovšetkým Academia Occulta, súbor bytových prednášok, ktoré v roku 1947 usporadúvala so svojím bratom, mágom Wictorom Charonom. Ešte v tom istom roku sa pustila do monumentálnej ságy Sedem žiakov Raguela.
Na tomto diele pracovala vyše tridsať rokov, no vydania sa dožilo až po roku 1990. V niekoľkých zväzkoch v značne metaforickom jazyku astrologickej iniciácie spracovala fakty z jej i bratovho života.
V roku 1994 uzrelo svetlo sveta ďalšie priam encyklopedické dielo, v mnohom podobné, Smaragdová tabuľa. Tento objemný zväzok – podobne ako Academia Occulta – poskytuje širší a nesporne originálny pohľad na súvislosti medzi modernou vedou (najmä fyzikou a biológiou) a okultnými poznatkami.
Pani Mária Szepes zostala aktívna do posledných okamihov svojho života. Svoju pozemskú púť dovŕšila v roku 2007 ako bezmála storočná.
