Desiatky tisíc dobrovoľníkov vraždili na Ukrajine z presvedčenia a za žold.
FOTO - TASR/APAutor je občiansky aktivista
Každý človek s aspoň priemerným záujmom o okolitý svet vie, že ukrajinský Krym na jar 2014 obsadili za „zelených mužíkov“ zamaskované jednotky ruskej armády.
Situácia okolo obsadenia a rozvrátenia časti Donbasu je zložitejšia. Významný ruský žurnalista Igor Jakovenko si nedávno položil otázku, kto boli ľudia, ktorí ho rozvrátili, a čo od nich raz môže očakávať Rusko.
V auguste niekdajší „premiér“ samozvanej doneckej ľudovej republiky Borodaj založil v Rusku Zväz dobrovoľníkov Donbasu. Jeho cieľom je zjednotiť 30- až 50-tisíc Rusov, ktorí podľa jeho odhadu bojovali v Donbase. Nejde o burjatských tankistov alebo pskovských výsadkárov, teda jednotky regulárnej armády, ktoré Putin za predstierania Západu, že ich nevidí, vrhol proti Ukrajine.
Ide o rôzne skupiny dobrovoľníkov, ktorí nešli do Ukrajiny vraždiť na rozkaz, ale z vlastného presvedčenia a za žold. Ide o pozoruhodne rôznorodú skupinu ľudí, Jakovenko v nej identifikoval päť hlavných skupín, pričom hranice medzi jednotlivými skupinami nie sú vždy ostré.
Ideologickí bojovníci
Je to typ ľudí, ktorých na Západe nazývajú „psi vojny“ – ľudia s vojenskou prípravou, ktorí si nenašli miesto v mierovom živote a hľadajú rôzne horúce miesta na planéte, kde by si zastrieľali na iných ľudí. Tento druh existuje v rôznych krajinách, ich špecifikom v Rusku je, že vedno s Putinom považujú rozpad ZSSR za „geopolitickú katastrofu“ 20. storočia.
Sú medzi nimi neonacisti aj monarchisti, ľavoví i pravicoví, no majú spoločné črty – imperiálnu ideu, protizápadniarstvo a vieru v násilie ako nástroj riešenia problémov spoločnosti. „Rozboríme sveta starý základ,“ spievajú so zápalom ich duchovní bratia a sestry.
Najznámejší medzi takýmito romantickými hrdinami „novoruska“ bol Igor Girkin-Strelkov. Asi dvadsať rokov pôsobil v armáde, bojoval v Čečensku, Moldavsku, v Bosne, zúčastnil sa na ruskej anexii Krymu a mnoho rokov pracoval pre KGB. V Donbase bol „ministrom obrany“ takzvanej doneckej ľudovej republiky. Jeho popularita v Rusku stúpla natoľko, že v ankete rádia Echo Moskvy v auguste 2014 ako kandidát na prezidenta Ruska porazil aj Putina: odvtedy je jeho prístup do médií minimalizovaný.
Girkinova správa na Twitteri o „zostrelení vtáka“ a „vtákopáde“ bola jednou z prvých indícií účasti teroristov z doneckej ľudovej republiky na zostrelení malajzijského boeingu v júli 2014. Ruské médiá citovali jeho slová: „Spúšť vojny som stlačil ja. Keby náš oddiel neprešiel hranicu, všetko by rýchlo skončilo tak ako v Charkove, ako v Odese.“ Inými slovami, žiadna „občianska vojna“ by v Ukrajine nebola.
Medzi ďalších „ideových“ bojovníkov patrili alebo patria Igor Bezler, ktorý sa v čase prepadnutia milície v Horlivke predstavoval ako podplukovník ruskej armády, alebo už spomínaný Alexander Borodaj. Borodaj sa vo svojich rozhovoroch neraz „prekecol“ a priznal, že vojnu v Donbase nerozpútali žiadni baníci ani traktoristi, ale Rusi: „Nebudem skrývať, že som robil na Kryme...“
