Michal Štefanský – Slavomír Michálek: Míľniky studenej vojny a ich vplyv na Československo (Od Trumanovej doktríny po Vietnam). VEDA 2015
Studená vojna bola jedným z určujúcich prvkov medzinárodných vzťahov vo veľkej časti druhej polovice dvadsiateho storočia.
Po jej skončení vyšli aj v slovenčine či češtine všeobecné dejiny tohto obdobia, ale monografia slovenských historikov Michala Štefanského a Slavomíra Michálka Míľniky studenej vojny a ich vplyv na Československo je špecifická práve zameraním na to, ako sa jednotlivé udalosti studenej vojny premietali do diania v Československu.
Cynický čitateľ by mohol poznamenať, že studenú vojnu z pohľadu Československa možno zhrnúť ako hlboký predklon pred pánmi z Moskvy a v niektorých prípadoch úlohu užitočného idiota, ktorý vykonával špinavú prácu (napríklad predaj zbraní) za Sovietsky zväz. Skutočnosť je zložitejšia, aj keď nemôžeme ignorovať, že Československo a ostatné štáty východného bloku až na občasné výnimky robili to, čo im Sovietsky zväz nakázal. A keď to neurobili, veľmi rýchlo pocítili jeho tvrdú päsť.
Ako sme do toho spadli
Povojnové rozdelenie Európy dnes chápeme najmä ako výsledok dohôd mocností na konferenciách v Jalte a Postupime, ale „frontové línie“ studenej vojny neboli od začiatku presne určené, respektíve ich tak jednotliví aktéri nevnímali.
Keď sa americké aj sovietske jednotky pomerne rýchlo v roku 1945 stiahli z územia Československa, mohlo to vyvolať nádeje, že Československo sa stane otvorenou sférou vplyvu v strednej a východnej Európe. Autori uvádzajú, že americkí diplomati Harriman a Bohlen chápali otvorenú sféru vplyvu ako takú, kde by popri „priateľstve“ so ZSSR existovala aj spolupráca so Západom. Zároveň by sa zachoval systém viacerých politických strán a trhová ekonomika. S istými výhradami sa dá povedať, že takto fungovalo Československo do komunistického prevratu v roku 1948.
Vývoj nakoniec smeroval k uzavretej sfére vplyvu s úplnou podriadenosťou Sovietskemu zväzu a likvidáciou demokratického zriadenia. Navyše Sovietsky zväz mal voči všetkým štátom vo svojom bloku rovnakú politiku, aj keď sa nachádzali v rôznej ekonomickej a spoločenskej situácii.
Československo začalo prvé náznaky toho, čo to znamená byť na sovietskej strane barikády, pociťovať na mierovej konferencii v Paríži v roku 1946. Keď československý delegát zatlieskal výroku sovietskeho zástupcu Vyšinského o zotročovaní európskych národov dolárovými almužnami, Američania sa naštvali a zastavili Československu čerpanie úveru 50 miliónov dolárov a rokovania o ďalšej pôžičke. Autori označili správanie delegáta Hajdůa za „najdrahší potlesk v dejinách“.
