Klimatický summit v Paríži je podujatie, od ktorého sa bude odvíjať osud planéty. Koná sa však v tieni iných tém: prvou je utečenecká kríza a druhou teroristické útoky, ktorých terčom sa zhodou okolností nedávno stalo samotné dejisko schôdzky.
V skutočnosti sú však všetky tieto problémy previazané. Popri nebezpečnom fanatizme islamistov sa na rozklade a následnom vojenskom konflikte v Sýrii a ďalších oblastiach Blízkeho a Stredného východu výrazne podpisujú práve zmeny klímy. Sú teda aj faktorom podnecujúcim masovú migráciu, ktorej dnes čelí Európa.
Mimo zvykov politikov
Ide tiež nové o hrozby alebo výzvy – ako sa dnes vraví, keď sa chceme vyhnúť slovu „malér“ – ktorým ľudstvo musí čeliť a ktoré testujú jeho (ne)pripravenosť. Zároveň svojím rozsahom aj kvalitou vybočujú z rámca bežnej agendy, na ktorú sú politici zvyknutí.
Problém klimatickej zmeny nás napríklad núti opustiť myšlienkový stereotyp, že ide o „ľavičiarsku tému“, ktorá zahŕňa snahy regulovať trh, osobnú spotrebu, slobodu podnikať, tvoriť zisk. A že pravicový stúpenec ekonomických slobôd musí spoločne s českým exprezidentom Václavom Klausom spokojne sledovať, že v Grónsku je ľad, a teda sa s klímou nič nedeje.
Je Zem doska?
Popierať existenciu samotnej klimatickej zmeny a globálneho otepľovania je podobné, ako tvrdiť, že Zem je doska. Že sa tento postoj stáva okrajovým, potvrdzuje fakt, že sa do boja proti klimatickej zmene zapája väčšina štátov sveta (otázkou je, s akým výsledkom).
Takisto je zrejmé, že sa zdanlivo odborná či ekologicko-aktivistická téma prekvalifikovala na akútnu hrozbu najvyššieho stupňa a túto červenú výstražnú farbu nemožno prehliadať i vďaka autoritám, ktoré na ňu upozorňujú – či už je to americký prezident Obama, alebo pápež František.
