Sýrska vojna a migračná vlna urobili z Turecka geopolitického hráča ešte vyššej váhy, než na akú ho predurčuje inak úctyhodná sila druhej najpočetnejšej armády v NATO.
Zostrelenie suchoja je okrem iného aj demonštráciou, že si svoju exkluzívnu pozíciu, keď na záujmy Ankary musia brať ohľad EÚ aj USA, náležite uvedomuje.
Zamedzenie kurdskej štátnosti, zosadenie Asada a potlačenie vplyvu rusko-iránskej osi v regióne – čo sú tie záujmy – sa však zdá, všetko dohromady, nad sily Ankary.
Ešte i vtedy, ak si podporu Európy kúpi priškrtením, či dokonca zastavením migračného toku, čím obetuje jeden zo svojich záujmov, ktorým je celkom iste aj nezvyšovanie počtu utečencov na vlastnom území.
Dilemou Únie, s ktorou sa zrejme stretla už na včerajšom summite, je zladiť presvedčenie, že vraj bez Rusov je riešenie Sýrie nemožné, a turecký záujem napríklad na tom, aby sa Hollande a spol. vrátili na pozíciu, že Asad nemôže byť súčasťou ani preklenovacieho usporiadania v Damasku.
