SME

Ktoré peniaze sú zlé a čo ľuďom spôsobia

Ktoré peniaze sú zlé a čo ľuďom spôsobia

Za všetkým hľadaj zlé peniaze. Po súkromných ziskoch prišlo znárodnenie strát – krízový socializmus pre bohatých.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/vydania/20151130/photo2/sm-1130-013f-vico.rw_s900.jpg" author="Vico" longread-pos="full"][/content]

Po kríze sa ľudia opäť stali rukojemníkmi. Museli sme zaplatiť účty za banky, ktoré sú údajne príliš veľké na to, aby padli. Píše ekonomický analytik Juraj Karpiš v knižnom sprievodcovi krízou.

TEXT: Róbert Kotian

[content type="longread-pos" pos="left"] [content type="img" src="http://i.sme.sk/cdata/0/79/7910530/kotian_as.jpg"][/content]Píše Róbert Kotian, moderátor rozhlasovej diskusie Dejiny.sk, spolupracovník denníka Šport.[/content]

Knihu opisujúcu príčiny, priebeh a dôsledky poslednej globálnej krízy ste nazvali Zlé peniaze. Prečo?

„Sú na to dva dôvody. Po prvé, zdalo sa mi ako šokujúce, keď som prvýkrát pochopil, ako funguje finančný systém. Myslel som si, že to chápem zle, že tak nemôže fungovať. Ďalej som to analyzoval a zistil som, že to tak naozaj je, akurát väčšina ľudí o tom nevie. Jednoducho centrálna banka si peniaze vymyslí, nakúpi dlhopisy a dá peniaze do obehu. Ani moji múdri spolužiaci tomu neverili, tak som pochopil, že nikto o tom nevie. Po druhé, globálna kríza bola pekná ilustrácia všetkých negatívnych efektov, ako zle funguje náš finančný systém, a tieto dve veci sa spojili do pocitu, že to musím napísať, aby zase nevyhrala nejaká iná interpretácia krízy typu, že zlyhala morálka alebo zlyhal kapitalizmus. Kríza nádherne ilustrovala, že všetky predkrízové príbehy sa dajú spojiť práve tým, ako zle na jednej strane funguje finančný systém a na druhej strane, ako fungujú naše dnešné zlé peniaze.“

Ktoré peniaze sú tie zlé?

„Zlé peniaze sú monopolné, v nútenom obehu, čiže ich musíme používať. Sú to národné peniaze a zlé sú aj preto, lebo nie sú ničím kryté. Nie je obmedzené, ako môžu vznikať v systéme, ich množstvo rastie a klesá. A toto maniodepresívne nafukovanie a sfukovanie robí veľa škôd v ekonomike - pomýli investorov, podnikateľov, ľudí, vyvoláva ilúzie bohatstva, znižuje úroky na hypotéky a úroky a to sa prejaví v tej ‚mánii‘, v raste, v boome a potom následne v recesii, keď ľudia prídu na to, že ide len o efekt nafukovacích peňazí. Nie sme bohatší, nemáme všetci nižšie úroky na úveroch, ale je to len omyl, ktorý vyvolali zlé peniaze.“

SME+

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Kedy vlastne vznikli? Keď prestali byť financie naviazané na zlato?

„Nestalo sa zo dňa na deň, že sme mali dobré a potom zlé peniaze. Systém akoby bol zneužívaný postupne. Na začiatku bolo zistenie bánk, že keď nastal útok na ne, tak nemali dostatok zlata na to, aby vyplatili všetkých vkladateľov. Keď banky zistili, že spolu sa budú vedieť lepšie brániť proti útokom, začali robiť spoločne kartely, mali spoločné zúčtovacie centrá. Ani toto však nefunguje, keď dostatočne veľký počet ľudí beží do bánk, jednoducho rezerv nie je dosť. Vhod im prišli centrálne banky s ponukou manažovať peniaze a poskytovať rezervy. Bolo to pekne vidieť v Spojených štátoch amerických. Americká centrálna banka vznikla vďaka tomu, že počas finančnej krízy v roku 1907 ľudia začali útočiť na banky, lebo neverili, že je v nich dostatočne veľa rezerv na krytie všetkých bankoviek. Nakoniec JP Morgan požičal vlastné peniaze bankám, aby zastavil ten útok. Ďalšie krízy však už financovať zo svojich financovať nemienil, tak navrhol, aby to financoval štát. Vtedy vznikol plán založiť americkú centrálnu banku.“

Čo získali banky týmto krokom?

„Centrálna banka má neobmedzenú moc na tlačenie peňazí. Naďalej však pretrvalo iné obmedzenie, a to väzba bankoviek na zlato, lebo centrálna banka môže vytlačiť doláre, ale keď sa tvári, že sú kryté zlatom, tak ľudia jej tie doláre môžu vracať a chcieť zlato späť. Krytie zlatom zrušil Roosevelt v roku 1933, keď znárodnil zlato plus zrušil malým ľuďom vymeniteľnosť zlata. Centrálne banky cudzích krajín si však naďalej mohli vymieňať doláre za zlato. V 70. rokoch Američania tlačili veľa nových dolárov, financovali si nimi vojnu vo Vietname a sociálne programy. Francúzskeho prezidenta de Gaulla to štvalo, lebo videl, že importuje infláciu. Američania tlačia peniaze, kupujú si za ne skutočné veci a ostatné vyspelé krajiny, naviazané na dolár, mali v dôsledku toho infláciu. Tak de Gaulle posielal vojenské lode po zlato, a keď Nixon zistil, že ak príde ešte niekoľko lodí, nebudú mať žiadne, rozhodol, že dolár už nie je vymeniteľný za zlato. Toto možno považovať za americký default. Každý hovorí, že Američania nikdy nebankrotovali, ale to je hlúposť. Američania jednostranne vypovedali brettonwoodsky systém. Vtedy sa narodili čisto zlé peniaze, ktoré nie sú ničím kryté a sú plne v moci politikov a ich centrálnych bankárov.“

Môže bankrotovať krajina, ktorá má vlastnú tlačiareň na peniaze?

„Keď je dostatočne veľká, tak nie. Amerika v súčasnosti akoby nemôže zbankrotovať, a to otvorene priznal aj Allan Greenspan v 2010. roku, keď povedal, že „Amerika nemôže zbankrotovať, lebo Amerika si tlačí peniaze, ktorými sú denominované naše dlhy“. Samozrejme, môže zbankrotovať Maďarsko, lebo zahraničie nie je ochotné nakupovať maďarské dlhopisy vo forintoch, ale všetci kupujú americké dlhopisy, čiže Amerika môže vyplácať tie svoje dlhy v papierikoch, ktoré si vytlačí.“

Čiže ak mám zaplatiť svoj dlh a nemám dostatok hotovosti, tak si ju vyrobím?

„Nielen hotovosti, ale aj peňazí ako takých. Hovorí sa o nehoráznom privilégiu Ameriky, že keď máte rezervnú menu, tak vlastne môžete zneužiť centrálnu banku a vytlačiť si tie peniaze, čo sa aj deje. Ešte to nerobia otvorene, ale môžu to robiť, lebo svoje dlhy majú vo vlastnej mene.“

Aké sú negatíva tohto systému?

„Základné negatívum je, akoby ste mali bankový zázračný prsteň. Keď máte možnosť vytvárať nové peniaze, tak máte možnosť akoby brať hodnoty z ostatnej ekonomiky bez demokratickej kontroly. Toto je efektívnejšie ako daňový systém, lebo nemusíte dať hlasovať v parlamente, vyberať dane, stačí v banke pripísať nové nuly a máte nové zdroje, za ktoré nakúpite dlhopisy alebo čokoľvek iné. Veľa moci je na jednom mieste, tá moc nie je kontrolovaná a kazí tých, ktorí sú v jej okolí.“

Kto má tú moc? Politici? Bankári?

„Politici na jednej strane, na druhej strane finančný systém.“

Aký je vzťah medzi nimi? Kto dominuje?

„Veľmi zaujímavý. Často je to prepletené, politici aj bankári sa navzájom poznajú, sú z rovnakých spoločenských vrstiev. Občas si vymenia pozície v politickom a finančnom svete – ako v otáčacích dverách sa točia a vracajú a spolupracujú. Ben Bernanke bol šéf Fedu a teraz ho platí hedgový fond. Ciele politikov sú podobné ako ciele finančníkov, chcú vytvoriť zdanie rastu, lebo potom sú vyššie daňové príjmy, rastú ceny domov, rastú ceny akcií, ľudia si myslia, že sa majú fajn. Finančníci sú radi, že dávajú nové úvery a zarábajú na úrokoch. Ich ciele sú akoby synchronizované, ale keď sa odhalí tá ilúzia, keď príde kríza, obidvaja majú tendenciu zneužiť peniaze na svoje ciele.“

To pokušenie tu bude zrejme vždy.

„Po vzniku eurokrízy Merkelová vyhlásila, že sa Grécko nebude zachraňovať, lebo existuje Lisabonská zmluva a jej pravidlá. Hovorí sa, že po dvoch týždňoch takýchto vyjadrení ju navštívil šéf najväčšej nemeckej banky a vysvetlil jej, že ak bude pokračovať v takomto prístupe, tak sa môže stať, že tá banka nebude vedieť otvoriť pobočky. Politik nechce, aby sa jeho voliči nevedeli dostať k vlastným peniazom, čiže je ochotnejší načúvať argumentom finančného sektora. Napriek tomu, že nemusia znamenať optimálne riešenie pre ekonomiku ako celok, lebo bankový systém je dôležitý a politik nechce pripustiť, aby za jeho vlády padol.“

Kto teda koho drží za gule?

„To je filozofická otázka.“

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa preplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom SME1 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Účes svetovládcu (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackeho na utorok

Účes svetovládcu (Sliacky)

Merkelová víťazná (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky).

Náboženská výchova (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico).

Odborníci na letectvo (Vaněk)

Vaňkova karikatúra na piatok

Odborníci na letectvo (Vaněk)

...a predsa budeme lietať! (Sliacky)

Letecká karikatúra na štvrtok

...a predsa budeme lietať! (Sliacky)

Tak hovoria lepší Slováci (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na stredu

Tak hovoria lepší Slováci (Vico)
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop