Kandidačné listiny, ktoré pomaly uzavierajú naše milé strany, priebežne upozorňujú, že ani po marci nečakajme v slovenskej politike revolúciu. (Priebežne preto, lebo Matovičov – zaiste brizantný – zoznam je ešte pred nami.) A úspešne sa vyhneme aj drobnému zlepšeniu, čoho zárukou je víťazstvo Smeru, ktorý tiež odkladá publicitu na poslednú chvíľu.
Samozrejme, že veštba by nemusela platiť, keby sa opozícia (alebo akože opozícia??) mala čím chváliť. Ale nemá. Radoslav Procházka, ktorý sa iste prvý ohradí proti tomuto tvrdeniu, má smolu. Generačná obmena je bez obsahu, keď ju reprezentuje zhluk verejne neznámych tvárí, ktorých proklamovaná odbornosť zostáva v rovine referencií predsedu napriek tomu, že za rok mali dosť príležitostí sa prejaviť.
Napríklad by sme radi poznali názor zdravotnej sestry z tridsiateho miesta na aktuálne výpovede v štátnych nemocniciach. Nepočuť ju, hoci zvlášť v kampani by sme čakali, že ju Procházka postrčí – ak je taká dobrá – na scénu, aby sme teda počuli stanovisko Siete od toho najkompetentnejšieho. Na mieste je takto aj špekulácia, či stratégiou Siete nie je nemať názor čoby poistka nenaštvať tých ani oných voličov.
