Stredná Európa sa musí zbaviť primitívneho klimatického dedičstva Václava Klausa. (Foto: ČTK)TEXT: Michal Havran
[content type="longread-pos" pos="left"]
Dnes píše Michal Havran, teológ a šéfredaktor jetotak.sk.
[/content]
M ala to byť najdôležitejšia udalosť roka, so všetkým, koncertmi, sympóziami a večierkami, hosťami z celého sveta a aktivistami, lebo všetkým ide o život, korporáciám aj štátom, asociáciám aj malým firmám.
Útoky v Paríži program zmenili, časť akcií zrušili a predstavenie veľkého odhodlania boja proti klimatickým zmenám sa nekoná. Ako by sa aj mohlo, celý koncept nejako zvláštne znie, jednoducho nevieme bojovať proti vlnám a vetru, ale odrazu sa spoliehame na náš pud sebazáchovy a bojujeme proti klimatickým zmenám.
Klausove hlúposti
Bolo to inak, pamätám si to až príliš dobre, až veľmi dobre na to, aby som sa dnes, vždy keď ich vidím, nezabával. Prezident Klaus bol lídrom českej a slovenskej pravice, väčšina webov z tejto časti blogosféry odkazovala na jeho stránky, aké sú super, aké super veci Klaus hovorí, ako sa v ničom nemýli a aký je celý super aj s jeho výzorom anglického záhradkára a tým arogantným hlasom, pretože to je znak vysokého poznania.
Linkovali ho všetci tí, ktorí by dnes veľmi radi na svoje obdobie s Klausom zabudli, keď ho považovali za mesiáša a stredoeurópskeho nobelistu, a prvého reformátora sveta, nositeľa našej skúsenosti.
A nevšimli si, že Klaus bol už dávno predtým. Ako sa stal Putinovým trollom, že dával nekonečné hlúposti, nezmysly o tom, ako človek nemôže za klimatické zmeny, pretože kapitalizmus nemôže za nič, lebo ako sa ujalo medzi stredoeurópskymi intelektuálmi, ekonomické systémy nemajúce doktrínu sú bez viny, nenesú zodpovednosť a vlastne sa ani nepodieľajú na stave sveta.
Klaus nainfikoval náš región necitlivosťou k životnému prostrediu, napriek tomu, že prvé disidentské kruhy kritizovali komunistov práve za nezodpovednosť k prírode a vlastne všetkému živému.
Smradľavý socializmus
Naša surovosť k okolitému svetu sa však neobjavila s Klausom, mali sme ju v sebe už dávno predtým, dobre si pamätám na smrad rafinérie v Bratislave pri návrate z letných prázdnin a na vyšinuté fabriky v údoliach.
