Rozhodnutie NATO prizvať Čiernu Horu za člena, predstavuje podľa jeho vodcu Jensa Stoltenberga začiatok krásnej aliancie. To sa, pravda, ešte uvidí, ale čo nepopierateľne predstavuje prvé rozšírenie aliancie od roku 2009, je pokračovaním jej tlejúceho konfliktu s Ruskom.
Čierna Hora so svojimi 621-tisíc obyvateľmi môže len málo čím prispieť k bezpečnosti NATO. Vzhľadom na pestrú politickú kariéru čiernohorského premiéra Mila Djukanoviča – najprv oddaného komunistu, potom nacionalistického spojenca srbského prezidenta Miloševiča a napokon podozrivého z medzinárodného organizovaného zločinu, prepojeného podľa talianskych prokurátorov na pašovanie cigariet – pripojenie Čiernej Hory sotva vylepší povesť NATO ohľadom korupcie.
Ak sa aliancia rozhodla prižmúriť oči , potom je Čierna Hora posolstvom pre Moskvu, že NATO sa nevzdá svojej stratégie expandovať na východ napriek ruskému odporu. Najprv to bolo Gruzínsko v roku 2008, keď jeho ambície ohľadom NATO viedli k ruskej invázii do jeho oblastí Abcházsko a Južné Osetsko.
