Autor je vysokoškolský pedagóg
Náš výskum je mizerne financovaný a zaostáva nielen za svetovou špičkou, ale aj za blízkymi krajinami, ako napríklad Slovinsko a Česká republika. Vo väčšine vyspelých štátov je snaha podporovať kvalitnú vedu a výskum. U nás sa to napriek vyhláseniam nedeje. Veda a výskum sa podporujú s nedostatočným prihliadaním na kvalitu výsledkov.
O kvalite výskumu už nejaké informácie máme. Nedávno Akreditačná komisia (AK) zverejnila zoznam špičkových výskumných skupín na vysokých školách, zoznam najlepších skupín na Univerzite Komenského a v Slovenskej akadémii vied publikovala ARRA.
Podľa nich má SAV asi 40 špičkových výskumných skupín s 350 členmi, UK asi 20 skupín s 200 členmi. Ostatné univerzity majú 30 skupín a 300 členov. Okrem toho máme možno 50 kvalitných individuálnych pracovníkov. Teda 90 skupín s 900 ľuďmi a 50 individualít.
Ak tieto počty porovnáme s počtami vedeckých pracovníkov v SAV a s počtami učiteľov na vysokých školách, vychádza nám v SAV necelých 20 percent pracovníkov v špičkových skupinách a na vysokých školách okolo siedmich percent.
Špičke chýba lobing
Cieľom ľudí v špičkových skupinách je robiť dobrý výskum, pripravovať novú generáciu výskumných pracovníkov. Špičkové skupiny majú odborné kontakty s dobrými výskumnými skupinami v zahraničí, ich vedúci pracovníci majú prehľad, vedia vybrať perspektívne témy a zabezpečiť pre mladých študijné pobyty. Príprava mladších výskumníkov je v týchto skupinách lepšia než inde. Pre rozvoj vedy je podpora niektorých aktivít špičkových skupín efektívnejšia ako „celoplošná“ pomoc výskumu.
