Autor je spisovateľ a pedagóg
V posledných rokoch sa na prvé strany novín pomedzi politické spravodajstvo čoraz viac dostávajú informácie o extrémne narastajúcej teplote ovzdušia a iných meteorologických anomáliách. Venovať pozornosť počasiu pritom bolo až donedávna skôr výnimkou.
Ako čitatelia sme boli zvyknutí brať údaje o teplote vzduchu a rýchlosti vetra ako informácie o síce premenlivom, no opakujúcom sa a v podstate istom pozadí ľudských činov.
To, že je takéto chápanie správne, nás večer čo večer presviedčalo aj televízne spravodajstvo. Správy o pohyboch oblakov, teplého a studeného frontu v ňom prichádzali na rad až potom, čo sa obšírne opísali presuny jednotiek v niektorom z mnohých prebiehajúcich vojenských konfliktov.
Nielen filmy s vyznaniami lásky na pozadí bezoblačnej oblohy, aj renesančné portréty s otvorenými oknami a výhľadmi do diaľky, či barokové plátna plné hustej tmy využívali počasie skôr ako výpravnú kulisu.
Historici mu tiež venovali pozornosť skôr neochotne. Vo svojich analýzach sa zameriavali viac na stratégiu úspešných vojvodcov. A pritom to isté počasie, ktoré tak skromne vypĺňa prázdny priestor na záberoch z rodinných dovoleniek, v minulosti preukázateľne zmenilo chod dejín. Napríklad vtedy, keď v podobe tuhej ruskej zimy prispelo k porážke Napoleonovej armády a neskôr aj desiatok nacistických divízií. Veľká Británia by tiež mohla a azda aj mala postaviť pomník nielen svojim admirálom, ale aj búrke, ktorá dokázala rozmetať španielske invázne loďstvo a zabezpečila tak tejto ostrovnej krajine nezávislosť.
