Alexander Isajevič Solženicyn, Rakovina, preložila Magda Takáčová a Zora Bútorová, Premedia 2015.
Spisovatelia nechávajú hodnotiace súdy väčšinou na čitateľov a kritikov. Solženicyn nedostatkom presvedčenia o svojom poslaní netrpel. Sám ponúkol možné hodnotenie Rakoviny v reakcii na Nobelovu cenu.
„Diela, ktoré načreli do pravdy a predstavujú nám ju zhustene živú, nás uchvacujú, panovačne si nás podmaňujú a nikto, nikdy ani po stáročiach ich nepríde vyvracať.“ Ide o pyšnú Solženicynovu ambíciu alebo sú tieto slová presnou charakteristikou diela, a teda vítanou pomocou recenzentovi?
Slabosti mravných autorít
Dovolím si jednu osobnejšiu spomienku. Inú a ešte slávnejšiu Solženicynovu knihu Súostrovie Gulag v nie veľmi kvalitnom exilovom vydaní som ponúkol ako prvú knihu na jar 1990 profesorke slovenčiny na liptovskomikulášskom gymnáziu. Čakala totiž referát o „nejakej zakázanej knihe“.
Autor tohto textu si už dávnejšie vyslúžil takú povesť, že bol pri tejto novej „spoločenskej objednávke“ zrazu užitočný. Referát bol (dúfam, na rozdiel od súčasných textov) kostrbatý. Napriek jeho plachému prednesu spolužiaci po chvíli netradične zmĺkli.
Počúvali o knihe, ktorá nemala za úlohu nakŕmiť fantáziu alebo otráviť banalitami. Zhustená, živá, uchvacujúca (a šialene smutná) pravda – jedine taká si môže panovačne podmaňovať čitateľov, dokonca aj z množiny 17-ročných nepriateľov čitateľských denníkov.
Taký Solženicyn je. Dôstojný vo svojej mravnosti, legenda a symbol, autorita, niečo ako „inštitúcia“. Všetky tieto vlastnosti v jednej chvíli ľudí ohromia a prinútia ich pokorne mlčať. Taká vzácna chvíľa sa však raz skončí a zase sa začne bľabotať, klebetiť a polemizovať.
Podmanenie dielami napájaných pravdou je možné, ale nakoniec je aj v ňom príliš tesno. Navyše Solženicyn v závere života stihol poniektorých svojím chápaním ruskej výnimočnosti a západnej dekadencie (v objatí s prezidentom Putinom) aj sklamať, naštvať alebo minimálne dať dôvod na odťažitý nezáujem. Napísal dvojzväzkové dejiny spolužitia Rusov a Židov v Rusku (Dvesto rokov pospolu) a Židia vyznením tejto kroniky neboli nadšení.
