Autor pôsobí na salzburskej univerzite
Eurozóna je stabilná, ak stále s neistým výhľadom. Rad reforiem sa podarilo presadiť a najpostihnutejšie eko-nomiky sa pomaly zbavujú najväčších problémov. Politická nerozhodnosť však odsúva rýchlejšie riešenie dlhových hriechov. Tlak bezpečnostnej a utečeneckej krízy však môže nepriamo ukončiť prešľapovanie na mieste.
Na polceste
Eurozóna najviac pokročila v reformách, ktoré majú predísť opakovaniu krízy. Nové nástroje na stráženie deficitov aj zdravie bánk sa postupne zavádzajú, ak stále chýba niekoľko dôležitých krokov. Eurozóna sa predovšetkým nezaobíde bez väčšej solidarity, čiže ochoty silných ekonomík na severe pomôcť tým slabším na juhu.
Aktuálne návrhy, ako to dosiahnuť, sa točia okolo vytvorenia funkcie ministra financií pre eurozónu. Ten by mal k dispozícii obmedzený rozpočet napríklad v podobe investičného fondu pre štáty v krátkodobej recesii. Zároveň by mohol šéfovať aj Európskemu menovému fondu, ktorý by riešil hlbšie krízy.
Ďalšie návrhy sa zameriavajú na vytvorenie spoločného poistenia v nezamestnanosti. To by viedlo k tomu, že keď bude mať napríklad Nemecko nadpriemernú nezamestnanosť (ako pred 12 rokmi), tak mu budú ostatní prispievať na podpory a naopak .
Najnovším konkrétnym návrhom je európsky systém ochrany vkladov v bankách. Ten by viedol k tomu, že vklady skrachovaných bánk by sa po roku 2024 vyplácali zo spoločného mešca bez ohľadu na to, či bola banka nemecká, slovenská, či španielska.
V Berlíne sa návrh Komisie zatiaľ nestretol s porozumením, hoci sú jeho súčasťou aj viaceré návrhy, ako sprísniť dohľad bánk tak, aby na výplatu poistného neprišlo.
