Prídete trebárs do mäsiarstva. Vypýtate si tú dlhú salámu visiacu vpravo v rohu za predajným pultom, no predavač zrazu vybuchne do cholerického záchvatu a začne na vás kričať, akože si to dovoľujete vojsť do jeho obchodu a nepýtať si od neho kuracie prsia.
Zdá sa vám takáto situácia absurdná? Možno, ale asi nie šéfovi miestnej štátostrany, ktorý analogickým spôsobom funguje na čomsi, čo predstiera premiérske tlačové konferencie. Pretože on je presne takýmto cholerickým predavačom, ktorý kričí na ľudí.
Práca novinárov je špecifická, ale nie je dôležitejšia ako práca lekárov, kominárov či murárov. Nemali byť mať žiadne zvláštne výhody ani ohľady. Lenže – a tu narážame na celú podstatu toho, čo miestne náhodné fluktuácie predstierajúce politiku tak vytrvalo odmietajú pochopiť – špeciálna je práca politika.
Novinár, rovnako ako lekár, kominár či murár, chodí do práce a platí v tejto krajine dane. Politik, obzvlášť Robert Fico, je z týchto verejných zdrojov vyplácaný a prakticky je tak jeho zamestnancom, a nie naopak.
