Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV.
Európska centrálna banka (ECB) oznámila 3. decembra ďalšie znižovanie úrokových mier. Komerčné banky už nebudú ukladať v ECB svoje peniaze za negatívny úrok –0,2 percenta, ale za –0,3.
Inak povedané, za privilégium uložiť si peniaze v centrálnej banke budú platiť viac ako doteraz. Cieľ je jasný. Komerčné banky by nemali prerábať peniaze na úložkách v ECB, ale mali by ich ponúkať podnikom a spotrebiteľom. Okrem toho bude ECB pokračovať v programe tzv. kvantitatívneho uvoľňovania, t.j. bude púšťať na trh voľné peniaze.
Približne 60 miliárd eur mesačne, minimálne do septembra 2016. Celkovo by tak ekonomika eurozóny mohla dostať záplavu 1000 miliárd nových eur. Negatívne úroky a rieky nových peňazí (možno) prinesú svätý grál monetárnej politiky – oživenie chudorľavej európskej ekonomiky.
Európa tlačí, USA brzdia
Kým ECB pošibáva kone ekonomického rastu, americká centrálna banka (FED) už dlho hovorí, že pritiahne opraty. Postupne začne zvyšovať kľúčové úrokové miery. Program kvantitatívneho uvoľňovania v USA sa skončil už v októbri 2014.
Prečo chce ísť FED opačným smerom ako ECB? Veď zvyšovanie úrokových mier môže pribrzdiť ekonomický rast. Zdá sa však, že americké hospodárstvo sa už z najhoršieho dostalo. Ekonomika rastie, klesá nezamestnanosť. Je čas vrátiť do normálnych koľají aj monetárnu politiku.
