SME

Čaká Francúzsko studená občianska vojna?

Čaká Francúzsko studená občianska vojna?

Marine Le Penová nie je iná ako jej otec, nestala sa prijateľnejšou formou pravicového extrémizmu, nepriniesla francúzskej kontrarevolúcii botox.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/vydania/20151210/photo2/sm-1210-011f-pent.rw_s900.jpg" author="Foto: TASR/AP" longread-pos="full"]Marine je stále obklopená tými istými ľudmi ako jej papá.[/content]

TEXT: Michal Havran

[content type="longread-pos" pos="left"]

[content type="img" src="http://i.sme.sk/cdata/6/76/7692546/havran.jpg"][/content]

Dnes píše Michal Havran, teológ a šéfredaktor jetotak.sk.

[/content]

Francúzsko sa v priebehu desiatich mesiacov stalo najzraniteľnejšou krajinou Európy. Vyvraždenie redakcie týždenníka Charlie Hebdo, útoky z polovice novembra v Paríži a úspech Národného frontu určia na niekoľko rokov dopredu smerovanie celého kontinentu.

Krajina, ktorá si v európskej integrácii našla svoju záložnú identitu, čím napájala nevyhnutnosť udržať si postavenie významného hráča aj po rozpade koloniálneho systému, ostávala roky v tieni nemeckej politiky a jej úspechov.

Aká je Marine?

Islamský štát dosiahol pred prvým kolom inak nudných regionálnych volieb svoj cieľ. Napriek deklarovanej jednote a dôstojnosti, s akou krajina reagovala na sériu atentátov, vniesol do Francúzska strach, rozdelil spoločnosť a umožnil Marine Le Penovej dosiahnuť historický úspech.

Ak si ho Národný front udrží aj po druhom kole, krajina sa ocitne o necelé dva roky pred prezidentskými vojnami v situácii studenej občianskej vojny z 2002, keď do finále boja o Elyzejský palác postúpil jednooký rasista Jean-Marie Le Pen a fajnšmeker domácich paštét Jacques Chirac. Finalisti za sebou nechali hugenotského intelektuála Lionela Jospina, ktorý sa z traumy spamätáva dodnes, utiahnutý v dome svojej manželky na ostrove Ré.

V snahe pochopiť fenomén Národného frontu sa často opakuje, že Marine je iná ako jej otec, negacionista a sympatizant tretej ríše, ktorý mi pred rokmi v rozhovore povedal, že Slovensko máme chrániť pred moslimami tak, ako sme to už podľa jeho informácií dokázali so Židmi. Marine Le Penová nie je iná, nestala sa prijateľnejšou formou pravicového extrémizmu, nepriniesla francúzskej kontrarevolúcii postmoderný botox.

Jej úspech spočíva v tom, že dokázala nezrozumiteľnú doktrínu svojho otca a jeho spolupracovníkov premeniť na oveľa účinnejšie podoby strachu. A presvedčila voličov, že Národný front nie je frustrovanou politickou sektou nariekajúcou za monarchiou, politickým katolicizmom spred druhého vatikánskeho koncilu, kolóniami v Afrike a Petainovým režimom.

Pred desiatimi rokmi museli všetci, ktorí v sebe rozpoznali volanie reakcionárskeho Francúzska z čias Orleánskych, prejsť haldami paralelných názorov na dejiny krajiny, teóriami o sprisahaní templárov a slobodomurárov a osvojiť si pocit, že Francúzska revolúcia bola chybou, ktorá priviedla krajinu na cestu úpadku.

Marine Le Penová si všetky tieto infantilné ohavnosti myslí dodnes, no už ich nehovorí. Poučila sa z výsmechu a procesov proti jej otcovi, ktorý spochybňoval holokaust, vychvaľoval teroristov z Organizácie tajnej armády počas vojny v Alžírsku a politickým oponentom nadával do buzerantov, prípadne do židobuzerantov a boľševikov. Marine so svojou mohutnou tvárou, vystupovaním bretónskej matróny je stále obklopená tými istými ľuďmi ako jej papá.

SME+

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Časová kapsula

[content type="citation"]Národný front je časovou kapsulou krajiny spred roku 1789, Noemovom archou antiosvietenstva s exotickými druhmi extravagantných monarchistov, odmietačov všeobecného volebného práva, stúpencov cenzu a potomkov inkvizítorov.[/content]

Jej najbližší spolupracovníci chodia na púte, popri ktorých vyzerajú nočné fakľové procesie na počesť Jozefa Tisa ako pohanský after, keď sa kymácajú s banierami a monštranciami z čias prvej krížovej výpravy po lesoch na juhu a spievajú litánie za kontrapápežov z čias Avignonskej schizmy, smutní z toho, že francúzskej monarchii sa nepodarilo na rozdiel od Henricha VIII. vybudovať vlastnú politickú cirkev, ktorou by porazili vplyv Vatikánu.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Poriadne drahý liek (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na utorok

Poriadne drahý liek (Vico)

Keď Jaroslaw vtáčka chytá... (Sliacky)

Poľská karikatúra Mikiho Sliackeho na pondelok

Keď Jaroslaw vtáčka chytá... (Sliacky)

Piliere našej ekonomiky (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na sobotu

Piliere našej ekonomiky (Vico)

Lolek a Bolek (Mandor)

Mandorova karikatúra

Lolek a Bolek

Ešte sme tu my! (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackeho na štvrtok

Ešte sme tu my! (Sliacky)

Neskoro, ale predsa (Vaněk)

Karikatúra Róberta Vaňka na stredu

Neskoro, ale predsa (Vaněk)
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop