Či sa ukáže, že išlo o nacistické zlato, životné úspory brazílskeho čokoládového magnáta, alebo dobročinný príspevok na pomoc v núdzi utečencom – neponáhľajme sa s odsúdením pána Ransdorfa predtým, než prestane bľabotať – tých 350 miliónov eur, ktoré zostali na účte vo švajčiarskej banke, už predsa boli zaplatené za jednu vec: nový výlev beznádeje nad tým, aké kreatúry si to Česi a Slováci volia do verejných funkcií.
Prvým, do očí bijúcim aspektom (okrem iných trestných činov, ktoré mohli byť spáchané) je zúfalý amaterizmus zainteresovaných. Miloslav Ransdorf bol českým europoslancom jedenásť rokov, má doktorát a údajne hovorí dvanástimi jazykmi.
A predsa, zdá sa, že si myslel, že sa môže ukázať v pobočke švajčiarskej banky bez predstavenia sa vyššiemu manažmentu, s falošnými dokumentmi, obklopený slovenskou skupinkou s kriminálnou minulosťou – a zabezpečiť prevod peňazí bez povšimnutia.
