. Tieto peniaze však nebudú stačiť a bude treba siahnuť aj na privatizačné príjmy. Dôchodcovia tak dostanú naspäť to, o čom hovoria, že tu päťdesiat rokov budovali. Podľa tohto zhrnutia to teda vyzerá, že konečne bude všetko tak, ako má byť.
Hoci celá reforma vyzerá dobre, ľudia jej neveria. Neveria totiž už nikomu a ničomu. Prečo by reformátorom mali uveriť všetci tí, ktorí prišli „legálne“ o peniaze vo vytunelovaných investičných fondoch v prvej vlne kupónky? Alebo všetci tí, ktorých obtiahli podnikatelia z nebankových subjektov, pričom sa ani nemuseli znížiť k tomu, aby porušili zákon? Kto týmto státisícom ľudí zaručí, že štát v penzijnej reforme vytvorí také prostredie, aby sa niektorý zo správcov penzijných fondov nezbalil a nešiel si užívať ich penzijné úspory niekde ďaleko?
Dôchodkoví reformátori sa chcú vyhnúť subjektívnemu rozhodovaniu o licenciách na úrovni akéhokoľvek (podplatiteľného) úradu. Hovoria, že určia jasné kritériá, kto sa bude môcť stať správcom penzijných fondov. Jednou z požiadaviek bude aj finančná sila uchádzača o licenciu, vyjadrená základným imaním. Licencie by si tak mali rozdeliť renomované nadnárodné banky a poisťovne. Slovenská vynaliezavosť však nepozná hranice a hrozí, že pochybné a netransparentné firmy - označované za finančných žralokov - sa dohodnú, vytvoria kapitálovo silné konzorcium a dostanú licenciu, ktorá im zaručí prísun desiatok miliárd korún.
