[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/0/57/5796740/5796740.png?rev=2" author="Foto: SME - Jozef Jakubčo" longread-pos="full"]Peter Mikuláš.[/content]
TEXT: Peter Mikuláš
[content type="longread-pos" pos="left"]
[content type="img" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/3/57/5796743/5796743.png?rev=2"][/content]
Dnes píše Peter Mikuláš, operný spevák, otec troch dcér.
[/content]
Ahoj, Peťo.
Píšem Ti najosobnejší list zo všetkých. Kamaráti ťa volajú Bobor. Nie? A povedz. Dá sa s bobrom žiť? Teda vlastne. Dá sa žiť s umelcom? Pýtam sa práve Teba, veď aj Ty patríš medzi nás bláznov, krásne a s citom hráš na fujarku, gajdičky, píšťalôčky, si v podstate duša uletená a ako očný lekár tento umelecký dar v sebe poriadne dusíš. Veď si vo vážnom stave lekárskom, máš honor a popritom, prepytujem, si ešte aj umelec. Nepatrí sa... Aj keď myslím, a myslím si to fakt osobne len ja, bez hlbšieho výskumu, keby si nebol citlivý a uletený, ani operovanie očí by si nezvládol ako virtuóz. Veď zdravé a otvorené oči, to je svetonázor. Nie?
