PÍŠE PETER IVANIČ

Je klimatická dohoda z Paríža fejkom?

Na výsledok klimatického summitu je priskoro si pripíjať. Vytýčil si smelé ciele, no ich reálne plnenie a záväznosť je ešte otázkou budúcnosti.

(Zdroj: FOTO - TASR/AP)

Autor pôsobí v treťom sektore

Dohoda je na svete. Dvanásťdňový maratón klimatických rokovaní v Paríži je na konci. Unavení delegáti summitu takmer z 200 krajín sveta si mohli v sobotu večer konečne v pokoji sadnúť k poháru dobrého francúzskeho vína a štrngnúť si na úspech. No do akej miery ide o skutočný a do akej miery len o politický úspech?

Na hlbšie analýzy si musíme chvíľu počkať a samotná realizácia dohody je vo hviezdach, no niekoľko skutočností je jasných už dnes.

Po prvé, dohoda je mäkšia, než dúfali vedci či odborníci z mimovládnych organizácií. A po druhé, tí najchudobnejší a klimatickou zmenou najohrozenejší ostali štandardne na okraji záujmu. Akákoľvek zmienka o ľudských právach spojená s dosahmi zmeny klímy z návrhu nenávratne zmizla. Bohaté krajiny zároveň neboli ochotné uznať a tobôž nie vyčísliť svoju výrazne vyššiu mieru zodpovednosti za meniace sa podnebie planéty a dosahy tohto procesu na ľudí a celé komunity, ktoré na tom často nenesú žiadnu vinu.

Ambiciózne, vyvážené, nijaké

Napokon, nič iné sme ani nečakali. Slovami legendárneho klimatológa Jamesa Hansena, ktorý sa v nemalej miere zaslúžil o zvýšenie povedomia o zmene klímy – „je to skutočne klamstvo, je to fejk“.

Prečo tie ostré slová? Francúzsky minister zahraničia Laurent Fabius predsa dohodu označil za ambicióznu a vyváženú. A to je predsa fajn, nie? Ale poznáme politikov, ich cieľom nie je prijímať skutočné, ale len všetkými stranami prijateľné riešenia. V jazyku ich kmeňa „ambiciózne a vyvážené“ dohody.

Túto slabú stránku dohody vyjadril Fabius slovami, že napriek ambíciám a deklarovanému balansu sa dohoda nemusí pozdávať každému. S istotou sa nemusí pozdávať napríklad ľuďom v krajinách na chvoste rozvojových rebríčkov, ktorí sú aj najväčšími obeťami meniacej sa klímy a nemajú ten luxus čakať na riešenia.

Napríklad súostrovie Tuvalu, ktoré sa môže čoskoro potopiť, či krajiny Sahelu, teda južného okraja Sahary, ktoré zmena klímy oberá aj o to málo pravidelných dažďov, na ktoré boli zvyknuté. A pozdávať sa nemusí ani tým, ktorí dúfali v skutočné riešenia, nie v plán o budúcich plánoch.

Hra ako v kasíne

Dohoda a zároveň paradoxne aj jej nedostatky sa dajú zhrnúť do tých istých niekoľkých bodov.

Mali by sme podniknúť kroky, ktoré zaistia, aby priemerná globálna teplota nestúpla o viac než dva stupne nad predindustriálnu úroveň. Potiaľ je to v poriadku. Naozaj konkrétne kroky smerom k dvom stupňom však podľa dohody nemáme urobiť hneď. Zaviazať sa až na také ambície si krajiny netrúfli.

Je síce pravda, že sa v dohode ako milé prekvapenie ocitla aj zmienka o potrebe udržať nárast dokonca už pod 1,5 stupňa, no tá je ešte neurčitejšia a nereálnejšia než jej dvojstupňová sestra.

K cieľu dvoch stupňov sa máme dopracovať postupne. A to tak, že budeme v päťročných intervaloch vyhodnocovať plnenie záväzkov a následne prehodnocovať ciele, aby sme sa v budúcnosti do tých dvoch stupňov predsa len nejako vtesnali. A to je privysoká hra, prístup ako v kasíne.

A s predvídateľnými výsledkami: Za každý rok, v ktorom neuberieme dosť z emisií, ktoré zmenu spôsobujú, za každý rok, v ktorom naďalej dostatočne neupravíme náš energetický mix či nezavedieme nové zelené technológie, si do budúcna zúžime manévrovací priestor na realizáciu potrebných krokov. Neskôr tak budeme musieť ubrať rádovo viac emisií a zmeniť zdroje našej energie v ešte kratšom čase.

Spoľahneme sa na budúcnosť?

Faktom je, že do rovnice môžeme vložiť očakávaný vývoj nových technológií, ktoré nám pri podliezaní dvoch stupňov môžu pomôcť. Ale nemusia. A ak aj pomôžu, tak to nemusí byť dosť. Predovšetkým je však spoliehanie sa na túto možnosť pre niektoré krajiny, ale aj planetárnu spoločnosť ako celok, až priveľkým rizikom.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
  2. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  3. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  4. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  5. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  6. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  7. Cíťte sa v priestore príjemne
  8. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  10. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 9 719
  2. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 427
  3. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 359
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 303
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 883
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 835
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 836
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 695
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 851
  10. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 1 338

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Andrássyovci milovali ženy, na Gemeri dodnes žijú ich potomkovia

Betliar je miesto, kde ožívajú časy Andrássyovcov, hovorí Július Barczi. Vládne tu zmes nostalgie a sentimentu

KOMENTÁRE

Fico, Danko a Bugár slabnú. Kto miesto nich zosilnel?

Podľa preferencií by koalícia nezostavila vládu.

SVET

Máme plán B, chváli sa Erdogan. Európu už nepotrebuje

Turecko potrebuje Európu viac ako Európa Turecko.

Neprehliadnite tiež

PÍŠE MIROSLAV POLLÁK

Prečo sa Rómovia v Srbsku nedostanú k pozemkom

Rómovia zabezpečujú najchudobnejším Srbom, aby neboli tí najbiednejší.

DNES PÍŠE BEÁTA GRÜNMANNOVÁ

S rastúcim vekom sa stávate neviditeľnými

Ľudský jedinec sa zatiaľ síce neposudzuje úplne ako hospodárske zviera, ale čo si budeme nahovárať, ak nie je prínosom, je príťažou.

POSTREH MATÚŠA RITOMSKÉHO

Inakosť nie je liberálny výmysel

Vďaka vedeckému poznaniu sa o ľudskej rôznorodosti, ktorá je hlboko vpletená do našich osobností, dozvedáme stále viac.

STĹPČEK TOMÁŠA PROKOPČÁKA

Keď už je trápne posmievať sa ministrovi školstva

Dôležité je ukázať, kto to celé vymyslel. A či to je riadená schéma.