Autor je filmový kritik a teoretik
Pamäť tvoria spomienky. Ale spomienky sú len také klebety mozgu. Kinematografia je tiež pamäťou, je to podobne ako ľudská pamäť procesný nástroj na uchovávanie skúsenosti. Tvoria ju filmy. A film je rozprávaním obrazom.
Tieto obrazy zobrazujú formy, štruktúry, resp. formové príznaky reality. Obrazy sú totiž spôsobom, akým štrukturujeme svet okolo nás, nie sú obrazom tohto sveta. Sú samostatnou inštitúciou. Ako klebety.
Zároveň istým spôsobom referujú o „skutočnom“ svete, o jeho príznakovom spôsobe bytia. Môžeme sa z nich dozvedieť, ako ľudia v určitom období uvažovali, na čo upriamovali svoju pozornosť a na čo nie, jednoducho povedané, ako štrukturovali svoj svet. Vytvárali jeho pamäť. I keď falošnú a klebetnú.
Svet obrazov sa totiž pozdvihuje na vlastnú skutočnosť. Tá býva krajšia ako realita. Realita býva totiž taká hrozná, že jej presný opis by priviedol človeka do zúfalstva. Býva často hroznejšia ako svoja vlastná karikatúra.
