Robert Fico (vľavo) a Béla Bugár (vpravo). FOTO SME - TIBOR SOMOGYIAutor je moderátor rozhlasovej diskusie Dejiny.sk, spolupracovník denníka Šport.
Smeru sa podarilo odviesť pozornosť od otázok, ako je korupčné vládnutie, ktoré mu tesne pred vypuknutím utečeneckej krízy znižovali preferencie.
I povedal preceda, že by v prípade výhry vo voľbách uprednostnil dvojkoalíciu pred ďalšou jednofarebnou vládou, lebo „je lepšie, keď sú vo vláde dvaja, lebo ťarcha nie je taká veľká a máte partnera, ktorý prináša iné pohľady“.
I začali sa diať veci.
Niežeby sa nediali už predtým, lebo koketovanie s myšlienkou, kto bude tým druhým vo vláde, teda prvým v poradí, komu zatelefonujú zo Súmračnej v nedeľu 6. marca dopoludnia (?) na rokovanie o prioritách vládneho programu, ako by sa dalo čo najlepšie ulahodiť slovenským občanom, teda voličom, ktorí len toť včera rozhodli, komu zveria svoje majetky a životy a bezpečnosť a dane a odvody do štvorročnej správy, teda toto koketovanie bolo trvalou súčasťou každého uvažovania, čo sa bude diať deň po, keď iba zopár vyvolených vystúpa na slovenský politický Olymp, hradný vrch.
Hmm. Je tam iba 150 miest, na každého sa teda nedostane, a na vládnutie postačí 76 – inými slovami bolo povedané.
Svojstojný Draxler
Spolu 23 volebných strán, 23 tímov, 23 programov – a pred nimi chudák volič zaskočený toľkou ponukou Dobra a Lepšia a Najlepšia. Klasický fór hovorí, všetci chcú tvoje dobro, nedaj si ho vziať. Iný klasik zasa hovorí, že mať obľúbeného politika je ako mať obľúbenú chorobu, ale to je tak trošku premrštená póza, u nás sa oveľa viac darí už zaužívanej mantre o menšom zle.
Koho nám teda ponúkli tí, ktorí sa chcú dostať k štátnej kase a deliť z nej svojim a blízkym a tým, čo tak veľmi potrebujú, a aj tým, ktorých tak veľmi potrebujeme, že ich nemožno obísť – ak teda nepyskujú ako tie večne nespokojné mrchy učiteľské, päť stoviek v čistom sa im máli, hoci v takom Vyšnom Nemeckom je to celkom slušná pláca.
Líder všetkých lídrov ponúkol overenú klasiku – verných a poslušných a akcionárov a sluhov akcionárov. Draxler nedokázal spacifikovať svoj rezort a dokonca súhlasil s myšlienkou, že do školstva treba naliať viac financií. Hoci túto nebezpečnú ideu prefíkane presunul až na povolebný kabinet, myšlienka vzdelávania voličov ako priority je pre politikov podobných tým v Smere dosť nebezpečná. Draxlera jednoducho niet. Neviem, či chýba, ale ako ukážka, kam vedie náznak samostatného myslenia, poslúžil dobre.
Biele vrany
Nečakaným pozitívnym lídrom diskusií o kandidačných listinách sa stal Igor Matovič – z dvoch dôvodov. V súlade so slovami herca Alaina Delona, že len idiot nemení svoje názory, upustil od koalície Obyčajných ľudí s Lipšicovou Novou, keď pochopil, že toto objatie je z hľadiska preferencií smrteľné, a aby dodal váhu svojmu pôvodnému omylu, verejne prisľúbil, že ak ich volebná strana nezíska sedem percent, vzdá sa poslaneckého mandátu (o ktorom a priori predpokladá, že ho získa).
Päť je menej ako sedem, to dá aj Matovičov rozum, a tak priznanie veľkých očí vyústilo do rozhodnutia, ktoré na jednej strane minimalizuje hrozbu prepadu hlasov týchto voličov, a na druhej komplikuje obhajobu monopolného vládnutia Ficovho tímu.
