Autori sú klimatológovia
Mnohí považujú novú klimatickú dohodu za veľké diplomatické víťazstvo. Diplomatický triumf to bezpochyby aj je. Veď trvalo neuveriteľných 50 rokov, kým politickí lídri sveta prejavili vôľu uznať, že klimatická zmena je globálny problém a treba s ním niečo zásadné robiť.
A práve tu narážame na problém. Text novej dohody je síce plný grandióznych a ambicióznych cieľov, ktoré prekonali aj tie najväčšie očakávania, no v celom dokumente nenájdete jedinú zmienku o tom, ako ich naplniť.
Delegáti si teda opäť raz nechali otvorené dvierka na ďalšie rokovania, ktoré možno niekedy v budúcnosti prinesú konkrétny právny nástroj, ako niesť finančnú zodpovednosť v prípade nenaplnenia sľubov o znížení emisií skleníkových plynov. Ak sa na celú vec pozrieme realisticky a odmyslíme si aj všadeprítomné a nadnesené politické klišé, nemožno výsledok viac ako 20-ročného snaženia svetového spoločenstva hodnotiť bez podivnej zmesi nádeje, ale aj rozčarovanosti, ba až zdesenia.
Spasia nás technológie?
Aj keď dohodnutý cieľ udržať globálnu teplotu výrazne pod úrovňou 2 stupňov Celzia sa dá vnímať ako veľký úspech konferencie, po preštudovaní konečnej verzie dohody je jasné, načo sa politici pri jeho budúcom napĺňaní spoliehajú najviac. Tým niečím sú drahé a zatiaľ vo väčšom rozsahu takmer nevyskúšané technológie odstraňovania obrovského množstva oxidu uhličitého z atmosféry.
Aby však takéto riešenie bolo účinné, museli by sme po roku 2020 každoročne zachytiť z atmosféry viac ako desať miliárd ton CO2, čo je množstvo približne zodpovedajúce záchytu všetkých rastlín na pevninách. Rozsah takéhoto projektu je aj preto zatiaľ mimo našich technologických možností. Ak sa nakoniec takéto technológie ukážu ako nerealizovateľné či po realizácii dokonca škodlivé, celý plán vyhnúť sa veľmi nebezpečnému otepleniu sa zosype ako domček z kariet.
A čo, ak by sme s týmito technológiami nepočítali? Vyhnúť sa kritickému otepleniu by teoreticky ešte šlo, no reálnosť tohto cieľa je veľmi neistá. Vyžadovalo by si to nepredstaviteľné odhodlanie razantne znižovať emisie na globálnej úrovni. Rýchlejšie ako pri najväčších ekonomických recesiách v minulosti.
Musíme znížiť spotrebu
Za predpokladu, že vrchol emisií dosiahneme až okolo roku 2030, čo je celkom reálny scenár, s ktorým počíta aj parížska dohoda, pokles emisií by musel byť na úrovni desať až pätnásť percent ročne. A znamenalo by to jediné. Ak berieme problém klimatickej zmeny vážne, kľúčom k úspechu sme predovšetkým my jednotlivci.
