O týždeň to budú štyri roky, čo sa spis Gorila dostal na internet a odtiaľ presiakol do vzbúreného povedomia národa. Odvtedy namiesto aktívneho a plodného policajného vyšetrovania máme nedôsledné zisťovania a mlčanie, prerušené sem-tam absurdnými sľubmi, že „už-už to bude“. Takže bolo len otázkou času, kým ožila PR mašinéria výzvednej komunity, aby nás pripravila na neodvratné „nič z toho nebude“.
„Nemyslím si, že už by sa mali vyšetrovať tie veci, o ktorých sa diskutovalo v byte, lebo dnes je to už ako rozplynutý dym,“ povedal bývalý šéf kontrarozviedky Peter Tóth v rozhovore, ktorý vysielali minulý týždeň. „Nikam to nevedie. Stopy sú vychladnuté a prípadné dôkazy, ktoré by mohli existovať, už dávno neexistujú.“
To je bežný argument z úst obhajcov SIS – že udalosti sa stali pred desiatimi rokmi, že úplatky už ťažko možno vystopovať a že niektoré z diskutovaných zločinov sa nikdy neuskutočnili. Opäť Tóth: „Predseda vlády (Mikuláš Dzurinda) vetoval mnohé veci (spomenuté v spise Gorila) na rokovaniach vlády, takže k naplneniu tých skutkov nikdy nedošlo.“
Toto, bez urážky pre Dzurindovho obhajcu pána Tótha, je úplná hlúposť. Ak by sme aj odhliadli od talentu druhej Dzurindovej vlády pracovať na svojej sebazáchove, ktorý sa prejavoval napríklad v jej rozhodnutí zmraziť privatizáciu pred júnovými voľbami v roku 2006, k naplneniu mnohých skutkov spomínaných v spise Gorila naozaj už vtedy mohlo dôjsť.
